denne menu

Andreja Danka médiá v poslednom čase milujú kvôli jeho hoaxom-zaručene nezaručeným chýrom z parlamentných kuloárov. Danko pri každom rozhovore vytiahne nejakú fámu, nejaký špek, ktorý potom živí spoločenský diskurz minimálne ony povestné tri dni mediálnej slávy.

Ktovie, či by sa však Danko pred novinármi vytasil s tým, čo sa dnes šírilo po parlamentných „kuloároch“. Čo také ? Nuž infantilná riekanka „Danko-pokakanko“. Detinská ale do značnej miery pravdivá. Danko sa totiž dnes pred celým Slovenskom ukázal ako strachopud. Ako človek ktorý sa tak bojí konkurencie a straty svojho predsedníckeho fleku v SNS, že presadil, aby žiadosť o členstvo v SNS zo strany šikovného a ambiciózneho Tarabu bola zamietnutá.

Danko, Danko takto neslávne si skončil. A to si Fica chcel na čele štátu nahradiť, to si predsedom vlády chcel byť, to si mal plné ústa hrdinských výrokov o tom, že keby bolo po tvojom, keby ti občania SR dali vo voľbách najväčšiu dôveru, vykonáš za minútu aj 150 hrdinských činov a smelých štátnických rozhodnutí. -Nuž a tu ho máš. Náš pán štátnik Danko sa „pokakal“ už pri prvom mierne štátnickom rozhodnutí: pri voľbe medzi uchovaním svojho predsedníckeho kresla a prijatím do SNS človeka, ktorý by vysoko pravdepodobne zabezpečil národnej strane miesto v parlamente aj po najbližších voľbách /2027/.

– Pán Danko „pokakanko“ si vybral istotu predsedovania v SNS aj za cenu, že sa po 2027 už táto „jeho“ strana do slovenského parlamentu nedostane. Nech je akokoľvek, dnes sa ukázalo, Andrej Danko je štátnik asi tak veľkého formátu akého formátu je Revúca-maličké gemerské mestečko v odľahlom kúte Slovenska.

Na chvíľu sa zdalo, že Danko urobí čosi, čo by mu neskôr od jeho rodákov vynieslo azda sochu na námestí. Bolo to, bohužiaľ, naozaj iba na chvíľu. – Napokon sa to skončilo tak, ako to s našimi malomestskými hrdinami nezriedka končí. Alfasamec Danko zutekal z bojiska ešte skôr, ako sa jeho súper statný šestnásťtorák objavil na lesnej čistinke. Napokon sa to skončilo tak, ako je to pre Slovensko príznačné. Danko sa nám „posr…l“.