denne menu

Babráci z akéhosi periodika Defence News, ktovie prečo prednostne citovaní dnešnou Pravdou, priniesli článoček s bombastickým názvom, podľa ktorého je vraj oslobodenie Bratislavy Červenou armádou komunistikcý mýtus ! -No teda toto,- pri takomto výplode konjunkturálnej novinárskej fantázie prestáva akákoľvek „sranda“…

Článok sa odvoláva na názor archeológa doc. Šteinera /známeho aj zo súťaženia v relácii Duel, odborníka na vykopávky z miesta popráv/, podľa ktorého je pojem „oslobodenie“ čisto politický. Odborníci, archeológovia a historici ho nepoužívajú. Miesto neho vravia o dobytí, obsadení, páde …určitého mesta či obce, regionu či krajiny. – Samozrejme, pán Šteiner má pravdu. Technicko-vojensky sa obsadenie nejakého mesta nedá nazvať „oslobodením“ . No pozor, práve tak sa nedá nazvať ani „okupovaním“. Oslobodenie či okupácia je totiž hodnotiace označenie faktu obsadenia v súlade s tým ,čo si autor označenia o príčinách a dôsledkoch obsadenia myslí. No predovšetkým je zovšeobecnený hodnotiaci súd na vyjadrenie toho, čo si prevažná alebo aspoň mienkotvorná časť spoločnosti myslí o príčinách a najmä dôsledkoch obsadenia mesta na ďalší rozvoj spoločnosti.

Ak toto konkretizujeme na prípad Bratislavy v apríli 1945, potom sa musíme spýtať, čo vojensko-technický fakt obsadenia Bratislavy vojakmi Červenej armády znamenal a znamená pre občanov Bratislavy a pre neskorší vývoj slovenskej spoločnosti ako takej. Do hry tu zákonite vstupuje POLITIKUM.

Máme na výber dva pojmy: okupácia alebo oslobodenie. V apríli 1945 v Bratislave bezpochyby existovali občianske vrstvy a jednotlivci, pre ktorých príchod Červenej armády znamenal okupáciu, následné represálie a ba určite aj teror. Ako okupáciu môžu obsadenie Bratislavy označiť exponenti vtedajšieho režimu prvej Slovenskej republiky, príslušníci HG a najmä POHG, príslušníci nemeckej príp. /v Petržalke, Podunajských Biskupiciach/ maďarskej menšiny, príp. predstavitelia buržoázie a duchovenstva, ktorí pod príchodom ČA videli aj príchod obávaného boľševizmu.

Ako oslobodenie môžu na druhej strane označiť oslobodenie Bratislavy príslušníci komunistického a občianskeho odboja, ďalej potom Židia, ukrývajúci sa kade tade pred holokaustom, stovky politických väzňov, občania nútene nasadení do obranných prác, masy občanov, ktorí v príchode ČA videli koniec vojnového strádania a jednoducho príchod „normálnych“ mierových čias.

Som presvedčený, že v roku 1945 prijala príchod ČA väčšina Bratislavčanov keď nie s nadšením, tak aspoň s úľavou. Obsadenie Bratislavy Červenou armádou bolo pre väčšinu ľudí oslobodením od biedy a strachu vojnových čias. Bolo to teda pre nich OSLOBODENÍM ako takým. Ľudským oslobodením, bez ďalekosiahlejších politických konotácií.

-To, že osloboditeľom bola Červená armáda, spojená s istou pre veľkú časť ľudí nežiadúcou ideológiou, -to už bol dôsledok až ďalšieho spoločnsko-politického vývoja. Historické udalosti sa vždy reťazia. Prinášajú so sebou dobré i zlé veci, ktoré sú však už ovplyvnené nesmierne veľkým počtom faktorov. Fakt príchodu ČA a jeho vtedy väčšinovo vnímané hodnotenie ako oslobodenie je iba jeden z činiteľov, ktoré viedli neskôr k ukončeniu slovenskej štátnosti, k reštitúcií českej hegemónie, k ovládnutiu Slovenska komunistami a pod. Vytrhnúť jednu udalosť /príchod ČA/ z reťazca udalostí, vedúcich napr. k nástupu negatív stalinského socializmu a následne ju potom prehodnotiť z pozitívnej udalosti na negatívnu /lebo viedla na prechodný čas k negatívnemu vývoju spoločnosti/ je to, čo sa volá PREPISOVANIE DEJÍN. Falšovanie dejín. Ahistorický, nevedecký, demagogický prístup k histórii národa.

-Prepisovanie „oslobodenia“ Bratislavy na „obsadenie“ či dokonca na „okupáciu“ a na nástup červenej totality je nepekná vec. Čudujem sa, že sa k nej určité médiá uchyľujú. Nie kvôli snahe o historickú presnosť. Nie, to určite nie.

Dejiny u nás prepisujú najčastejšie ľudia čo sú za to platení silami, ktoré majú z falšovania histórie veľmi konkrétny finančný alebo mocensko-politický zisk. Pozor na takýchto „mysliteľov“ a „historických inovátorov“. Chcú nás „ošialiť“, lebo z toho momentálne celkom slušne profitujú. -Nuž, aj takýto ľudia sú medzi nami. Pozor na nich…