denne menu

Biele perie u vrán je mimoriadne zriedkavé. Signalizuje, že u takýchto jedincov došlo k chorobnej odchýlke od zdravej normy, teda k úchylke alebo deviácii. Naši slniečkári vymysleli anketu, ktorá deviantné, úchylné indivíduá hľadá aj v ľudskom spoločenstve, konkrétne u občanov „tejto krajiny“. Koncept bielej vrany je pokračovaním teórie ostrovčekov tzv. pozitívnej deviácie, ktoré k nám zo zahraničnej sociologickej literatúry preniesla pani Szomolányiová.

Ideové zázemie ankety Biela vrana sa od čias Szomolányiovej nemení. Vždy je to o ľuďoch, ktorí nie sú stotožnení s existenciou suverénnej Slovenskej republiky, ktorí neuznávajú výsledky demokratických volieb, ak ich nevyhrajú prozápadní progresívci alebo liberáli. Vždy je to o ťažko potláčanej nenávisti k slovenskosti, o nenávisti k odkazu veľkých osobností slovenskej histórie a o nenávisti k súčasným politikom, ktorí dnes na ich dielo nadväzujú.

Ani tohtoročná Biela vrana v tomto smere nesklamala. Ocenenie dostali tí správni protislovenskí devianti. Za boj proti akejkoľvek agresii ho dostal pán Šimko. Za prvej SR bol rasovo prenasledovaný, preto sa pridal k SNP. Po vojne bol popredným predstaviteľom komunistickej žurnalistiky a keď sa v 1968 veci zmenili, stal sa z neho liberálny demokrat. Odporca „akejkoľvek“ agresie. Ktovie, či aj tej, ktorú dnes robia Židia v Palestíne voči neozbrojeným arabským civilistom.

Ako druhý „pozitívny úchyl“ bol ocenený Anton Heretik. Deviantnosť má už vo svojom priezvisku. No v jeho životopise veľa herézy nenájdeme. Anton rozbiehal kariéru ako verný poskok Ondreja Kondáša, vedúceho katedry psychológie FFUK a údajne experta na využitie psychologických poznatkov vo vyšetrovacích postupoch ŠTB. Keď sa časy zmenili, zmenil aj Heretik svoje idoly. Preorientoval sa na samozvancov s ostrova pozitívnej deviácie. Na celý kŕdel úchylných bielych vrán. Poskytoval im pri ich protislovenských vyhláseniach punc odbornosti. Zneužíval svoju profesiu na očierňovanie, na patologizáciu obnoviteľov a budovateľov slovenskej štátnosti – Mečiara a Fica. Protislovenské médiá na počkanie dostávali ich „chorobopisy“. Bez osobného kontaktu, bez psychodiagnostiky, doslova šarlatánsky. Keby to urobil iný psychológ, príde o psychologickú „licenciu“. Ale že to takto robil a robí Heretik, tak je všetko v poriadku. Čudné je iba to, že taký odborník na hľadanie psychických chorôb u slovenských politikov si nevšimol skutočne psychicky narušených ľudí: napríklad Matoviča, Pročka, Remišovú, Kolíkovú, Grohlinga, Hlinu, Mesterovú, Kissa, Valáška…

Kŕdlik úchylných bielych vrán dopĺňajú tri „umelkyne“. Dve dámy s českými menami Němcová a Hromádková a jedna dáma s rusínskym menom Hudáková. Umenie vytvára priestor pre rôzne deviácie, aj tie naozaj tvorivé a pozitívne. Dámy, ktoré včera ocenenie dostali však nie sú umelkyne. Sú to skôr čosi ako pasáčky či slušnejšie povedané manažérky „umelcov“, maľujúcich neraz i homosexuálne a sadistické bizarnosti. Keby dámy svoje úchylné aktivity realizovali v nejakej súkromnej galérii, čert to ber. Ibaže oni na organizovanie orgií deviantnosti využili prácu v štátnej, SLOVENSKEJ NÁRODNEJ galérii a prácu na podujatiach, organizovaných /aj/ za štátne peniaze. Keď štát proti tomu zakročil, začali krákať, škriekať ako keď medzi kŕdeľ vrán vletí sokol krahulec. Dámy sa dnes venujú diverzii, sabotážam aktivít ministerstva kultúry. Krákajú po festivaloch, po námestiach, po médiách. Robia všetko preto, aby si punc úchylnosti od skutočného slovenského umenia plne zaslúžili.

Paradoxom včerajšieho oceňovania Bielych vrán bolo zneužitie folklóru. Kozmopoliti o dušu vyspevovali popevok „Nebojím sa pána“. Vraj preto, aby ukázali, že sa tej „mrchy“ Šimkovičovej vôbec neboja. Ba vraj sa neboja ani ešte väčšieho pána-pána Roberta Fica. Ej, veruže sa ho neboja. Oj verabože neboja…

Nuž neboja. To je pravda. Lebo pán Fico v skutočnosti nad nimi nePANuje. Skutočnými pánmi Bielych vrán nie sú Šimkovičová a Fico. Ich ozajstnými pánmi sú PÁNI Z BRUSELU. Tí, ktorí naše ukrákorené vrany živia cez rôzne mimovládky, nadácie, granty, fondy a účelové štedro financované projekty.

Pánom slovenských deviantných vrán je Brusel. Od jeho podpory závisí nielen ich živobytie ale aj mediálna reputácia. Brusel rozhoduje o ich bytí a nebytí. Bruselu sa naše Biele vrany boja ako všemocného vládcu ako BOHA ich mentálnej bubliny. – Oj, veruže sa ho boja. A ako !

PS: Predsa len trochu svetla na konci tohto tmavého blogu. Organizátorom ankety si dovoľujem podať konštruktívny návrh na alternatívny zoznam pozitívnych spoločenských deviantov. Taký čo, vyváži jednu deviantnosť druhou. Za rok 2025 navrhujem do neho zaradiť pána Strmeňa, pána MUDr. Kotlára a pána Oskara Rózsu. Chcel som pripísať aj Bombica, ale to by už asi pre niektorých ľudí /čo nerozumejú miernej irónii/ bola až príliš silná káva.