denne menu

Ak chcete vedieť. ako by fungovala SR, ak by vládu zostavilo tzv. Progresívne Slovensko, teda slniečkári, – navštívte Magistrát hl.m.SR Bratislavu. Navštívte obludný svet, v ktorom ako v pavučine čudných vzťahov kraľuje progresívny pavúk pán Vallo.

Ale konkrétne. Na webovej stránke Vallovho slniečkárskeho magistrátu nefunguje ani jedno telefónne číslo, ktoré je tam uvedené. Ak sa cez rôzne obezličky prepracujete aspoň k jednému číslu, ktoré nebude „dočasne mimo prevádzky“ alebo nebude „neexistujúce“, pohodlne sa usaďte, lebo zvonenie bude dlhé. Ak telefón napokon niekto zodvihne, bude to zaručene len totálne neinformovaný zriadenec – niečo medzi školníkom a upratovačkou. Dozviete sa od neho akurát to, že on s danou vecou nič nemá a že si máte zavolať inde. Kam, – to nevie, ale vraj to nájdete na webe magistrátu. A ste tam, kde ste začínali…

Na Vallovom slniečkárskom magistráte robia stovky dobre platených úradníkov. No telefonické spojenie nenadviažete ani s jedným z nich. Môžete im nanajvýš poslať email, ktorý sa vzápätí objaví vo vašej pošte ako nedoručiteľný.

Ak vás váš problém skutočne trápi, nezostane vám v čase digitálnej e-revolúcie iné ako navštíviť magistrát osobne. V spleti rôznych úradných časov a definovaní či redefinovaní vášho problému sa naveľa naveľa dostanete k živej osobe, čo vás vypočuje. Je to však iba pani na podateľni. Vy máte akútny prípad, no ona vám neponúkne nič iné, iba potvrdenie o prijatí vášho oznámenia. Zostáva na vás, komu ho budete adresovať, lebo na magistráte nie je nikto, kto by vec už na začiatku niekomu vecne zaradil. Pani na podateľni vás ľudsky vypočuje, ale nijako vám nepomôže, – lebo po jej vyjadrení sa pred vami v plnej nádhere objaví košatý strom rôznych možností, rôznych oddelení a referátov -samozrejme s rôznymi pracovnými časmi a rôznymi rituálmi nahlasovania sa na vypočutie.

Slovom, magistrát pána Valla nie je úrad pre občanov, kde vás má kto vypočuť a spoluriešiť váš problém. Je to nedobytná pevnosť plná zakódovaných dverí. Úrad na heslo, úrad bez živej duše. Centrum anonymnej moci.

Panoptikum pána primátora Valla-to je iba ukážka toho, ako by fungovalo Slovensko, ak by progresívno-liberálni slniečkári ovládli celý náš štát. Normálny Slovák by sa nikdy nedostal k zodpovednému úradníkovi, schopnému konať. Len by sa motal od žiadosti k žiadosti, od jedného robotického telefónneho operátora k druhému-ako pán K. v Kafkovom románe Zámok.

-Jediná možnosť, ako sa stretnúť so živým primátorom a jeho úradníkmi je zdá sa iba na zájsť predvolebný guláš v Praegerovej záhrade, na nejaký „komunitný candrbál“, na pózovanie na bicykli na Dunajskom nábreží alebo sledovať televíziu Markíza, v ktorej pán primátor Vallo tak rád ráčkuje svoje hipsterácke „vízie“ a popri tom insitne trápi nejaký hudobný nástroj.

Tento článok je „výcuc“ zo skúseností viacerých mojich susedov, príbuzných a známych. Je to bohužiaľ „non fiction“ story. Som zvedavý, ako na text zareaguje bratislavská radnica. Či si veci vezme k srdcu, či trochu zapolemizuje alebo či cez tlačový odbor vybaví, aby sa blog rýchlo pobral z titulky Pravdy do mediálneho podsvetia.