denne menu

Jeden bloger to tu už naznačil. Bohužiaľ, na tomto blogovisku je málo čitateľov, ktorí vedia oddeliť dôležité od nedôležitého. Problém zrušenia Benešových dekrétov preto nezískal taký záujem, aký si zaslúži. Dovoľte mi teda, aby som sa k tejto téme i ja vrátil a trochu sa jej povenoval.

Podstatou veci okolo Benešových dekrétov je, že BLÁZNI Z PROGRESÍVNEHO Slovenska stratili všetky vlastenecké ohľady a v honbe za získaním vládnej moci sú ochotní dopustiť sa aj tých najväčších podrazov, ba aj vlastizradných nezákonných praktík. Pod vplyvom maďarského šovinistu Odora /podpredsedu PS/ pri pobyte v Komárne progresívci vyhlásili, že sú ochotní pri získavaní voličov PS medzi občanmi maďarskej národnosti urobiť čokoľvek, – dokonca sľúbiť, že pozastavia platnosť Benešových dekrétov !

Benešove dekréty sú základom povojnového usporiadania Slovenska. Vyplávajú z výsledkov vojny, v ktorej sa Maďarsko považuje za porazené a Slovensko /vďaka SNP/ za súčasť spoločenstva víťazov. Zrušiť či pozastaviť platnosť Benešových dekrétov neznamená nič iné ako revanšizmus a iredentizmus, ako útok na výsledky vojny a na tých, čo víťazstvo vo vojne za cenu veľkých obetí vybojovali.

Maďarsko bolo prvý štát Európy, ktorý v rámci snáh o zmenu hraníc v Európe /vymedzených zmluvami vo Versailles a v Trianone/ vojensky napadol susedný medzinárodne uznaný Slovenský štát /neskôr premenovaný na Slovenskú republiku/. Stalo sa to dva dni po vyhlásení Slovenského štátu. Vtedy Maďarsko rozpútalo proti Slovensku tzv. Malú vojnu. V rozpore s Viedenskou arbitrážou obsadilo stovky km2 na Zemplíne a v Šariši, zbombardovalo Spišskú Novú Ves a keby nie odporu rýchlo sformovanej Hlinkovej gardy, žandárstva a rodiacej sa Slovenskej armády by Maďari obsadili Michalovce, Humenné, ba možno aj Prešov. Odpor Slovákov však silnel a tak hegemón Strednej Európy .Nemecká ríša, znepokojená neželanou vojnou prikázala Maďarom prímerie. Tak či onak- Malá vojna Slovenska s Maďarskom na jar 1939 je dôkazom, že Maďari malí veľký podiel na ROZPÚTANÍ 2.sv. vojny.

Nepriatelia Slovenska nás obviňujú, že sme spolu s Nemcami v septembri 1939 útokom na Poľsko začali 2.sv.vojnu. Je to lož. Ostré boje 2.sv. vojny sa nezačali v Poľsku. Začali sa na Východnom Slovensku a v Podkarpatskej Rusi a rozpútali ich MAĎARI.

Na územiach, obsadených Maďarmi zavraždili maďarskí vojaci a policajti resp. neskôr tzv. nyilasi /šípové kríže/ asi 5 tisíc Rusínov a stovky Slovákov. Z južného Slovenska boli v dobytčákoch, iba s malými batôžkami vyhnané desaťtisíce Slovákov. Tí, čo na Horhyovcami obsadených územiach zostali, boli predmetom zverských represálií /streľba v Šuranoch, vešanie na kandelábre a na stromy na Hlavnej ulici v Košiciach, popravy do ľadovej dunajskej vody v Komárne…/. Na konci vojny sa maďarská vojaci zúčastnili i na potlačení SNP- a na následnom vraždení povstalcov, Židov a Cigánov. Časť hrôz, páchasných Maďarmi na Slovákoch v rokoch 1938-1945 popísal v románe KOLONISTI slovenský spisovateľ IVAN HABAJ. /Kniha je od novembra 1989 akoby na indexe. Pokusy o jej sfilmovanie boli z veľmi podozrivých dôvodov neúspešné/.

S cieľom nápravy krívd, ktoré Maďari spáchali na Slovákoch a i. občanoch Slovenska, boli po vojne vyhlásené tzv. Benešove dekréty. Parlament ešte nefungoval a tak zákony v podobe spomenutých dekrétov vyhlásil po konzultáciách s členmi vlády sám prezident Beneš.

Podstatou dekrétov bolo potrestať vinníkov zločinov ale aj tých, ktorí zločiny podporovali, resp. z nich koristili. Vedúci predstaviteľ horthyovskej hrôzovlády na Južnom Slovensku Andor Jaross /rodák zo slovenskej obce Čechy/ a jeho spolupracovníci boli popravení, Neskôr boli popravení aj nyilasovci, čo vraždili v Košiciach. Exponenti nyilasovcov, policajných zložiek a armády boli aj s rodinami vysídlení do Maďarska. Maďari, ktorí z protislovenských represálií ťažili /napr. zaberaním majetku, domov, pozemkov po vyhnaných Slovákoch/ boli tiež vysídlení do Maďarska.

Ostatní Maďari, pasívne podporujúcich režim Horthyho a nyilasovcov boli zbavení občianstva a poslaní na práce do českých Sudet alebo boli v rámci výmeny obyvateľstva aj so svojim majetkom presídlení do Maďarska. Maďari, ktorí boli poslaní do Čiech, tam po odsune Nemcov získali ich domy a niekoľko rokov pracovali pri obnove vojnou zničeného Československa. Po nástupe komunistov k moci /na Slovensku sa k moci dostal Viliam Široký /Siroky Vilmos/ stalinský komunista maďarskej národnosti/ získali Maďari naspäť čs.štátne občianstvo a mohli sa vrátiť domov na Slovensko. Mnohí si ale na život v Čechách zvykli a zostali tam dobrovoľne žiť natrvalo.

Nastalo obdobie neoficiálnej faktickej revízie dôsledkoch Benešových dekrétov. Maďari získali národnostné základné a stredné školy, úradný styk v maďarčine, dvojjazyčné nápisy, Maďarské oblastné divadlo, Divadlo Thália. noviny a časopisy v maďarčine, maďarské vysielanie v rozhlase; vznikol Csemadok, Ifjú Szivek a i folklórne súbory, umelecké, kultúrne a osvetové spolky; do vedúcich funkcií na obecnej a okresnej úrovni sa dostali súdruhovia maďarskej národnosti…

Po 1989 slovenské orgány vyslovili oficiálne poľutovanie, že pri odsunoch, presťahovaní a výmene obyvateľstva došlo utrpeniu nevinných, k chybám a omylom. Maďari viackrát a na rôznej úrovni dostali morálne zadosťučinenie. V dôsledku toho sú dnes slovensko-maďarské medzietnické i medzištátne vzťahy na najlepšej úrovni v celej histórii slovensko-maďarského spolužitia.

Napriek tomu sa tu a tam medzi nacionálne radikálnejšími Maďarmi objavujú sťažnosti na to, ako bolo Maďarom ublížené. Na juhu sa objavili nielen Turuly /maďarské bájne fetiše/, pomníky na boje Maďarov v 1848/9 ale dokonca i pomníky na povojnové krivdy. V poriadku. Povedzme si teda ako Benešove dekréty ublížili „chudákom“ Maďarom ?

Maďari. zabudnúc na to, čo robili pri vyháňaní Slovákom z juhu, sa sťažujú, že:

• vojnoví zločinci – Maďari, boli popravení alebo odsúdení na tresty odňatia slobody,
• exponenti fašistického maďarského režimu boli vysídlení do Maďarska,
• pasívni podporovatelia horthyovcov a nyilasov boli zbavené občianstva, vysídlení do českých Sudet alebo pri výmene obyvateľstva boli odsunutí do Maďarska,
• Maďari, ktorí vedeli dokázať svoju protifašistickú činnosť alebo pomoc Slovákom resp. Maďari, ktorí mali slovenských predkov a boli ochotní zúčastniť sa reslovakizácie, mohli zostať na Slovensku; museli však strpieť, že vzdelávanie, úradovanie, zdravotná starostlivosť a reč vo firmách boli v slovenčine,
• majetok maďarských fašistov, maďardských spolkov, maďarských podnikateľov, firiem a pod. bol skonfiškovaný, poštátnený bez náhrady a poskytnutý na povojnovú rekonštrukciu Slovenska….

Ak by sa zrušili Benešove dekréty alebo ak by sa pozastavila ich platnosť, znamenalo by to, že:

• všetci Maďari, zbavení občianstva by si mohli nárokovať kompenzácie za morálnu ujmu,
• potomkovia vojnových zločincov a exponenti hungaristických strán, spolkov, nyilasiovci , policajti, dôstojníci armády, vysokí úradníci…by si za svojich popravených alebo väznených predkov, za svojich vysídlených predkov /do Maďarska alebo do Čiech/ a za ich zhabané majetky mohli požadovať reštitúcie v materiálnej podobe /vrátanie domov, polí a pod.,/ alebo finančnú kompenzáciu,
• na Slovensko by sa mohli vrátiť tisíce Maďarov z Maďarska /a ich potomkov/, ktorí boli podľa nich násilne vymenení za Slovákov z Dolnej zeme….

Suma sumárum, -ak by k zrušeniu platnosti Benešových dekrétov alebo k ich „pozastaveniu“ /čo je mimochodom praktický nezmysel/ došlo, musela by si Slovenská republika pripraviť MILIARDY eur na reštitúcie, finančné kompenzácie, finančné vyrovnania morálnej ujmy, bolestné za konfiškáty a pod. – Toto by Slovenskú republiku totálne zruinovalo a zadĺžilo aspoň na dobu 5 generácií. Samozrejme, došlo by aj k prísunu maďarského obyvateľstva z Maďarska ´, k oživeniu rôznych hungaristických spolkov a inštitúcií. Vzrástla by medzietnická nevraživosť, konflikty na verbálnej a určite aj fyzickej úrovni-

Nuž, peknú perspektívu nám to tu budúci premiér Šimečka chystá. Je pripravený chopiť sa moci i za cenu zrady slovenských národných záujmov, za cenu zničenia súčasného priateľstva medzi občanmi SR maďarskej a slovenskej národnosti resp. za cenu zhoršenia medzištátnych slovensko-maďarských vzťahov.

Slováci, ktorí chcete voliť Šimečku a spol. – buďte si vedomí, čo volíte. Voľbou PS volíte ekonomický kolaps SR, volíte medzietnické konflikty, ba možno aj etnickú vojnu. Miesto progresu, pokroku si zvolíte návrat do čias a do problémov, o ktorých sme si mysleli, že sme ich dávno prekonali.

PS: Pokus o pozastavenie platnosti Benešových dekrétov sa v ČR a SR posudzuje ako protiústavný čin. Každá politická strana, ktorá by to mala v programe. môže byť zrušená. /V ČR sa to už stalo/. Preto v SR nemá v programe požiadavku zrušenia Benešových dekrétov žiadna, ani tá najviac nacionalistická „maďarská strana“.

Liberáli a progresivisti sa bránia tým, že útokom na Benešove dekréty nechcú nič zlé – chcú vraj iba odstránenie ťažkostí v katastri pri pokuse o dedenie skonfiškovaného majetku. Ibaže Slovenský pozemkový fond nemôže vydať majetok zdedený po nejakom kolaborantovi, ak bol podľa Benešových dekrétov skonfiškovaný. Ak bol raz skonfiškovaný, nemožno ho zdediť. Bol totiž skonfiškovaný na večné časy-a nie iba na jednu-dve generácie.

Liberáli a progresivisti v médiách rozprávajú, že im nejde o nič škodlivé. Chcú vraj len odstrániť princíp kolektívnej viny z právneho poriadku demokratickej SR. JE TO LOŽ. Benešove dekréty neznamenajú /v prípade Maďarov určite nie !/ uplatnenie princípu kolektívnej viny. Neznamenajú, že každý človek má byť penalizovaný len za to, že sa narodil ako Maďar. Naopak, dekréty veľmi jasne odlišujú medzi individuálnymi trestami pre vojnových zločincov, trestami pre exponentov maďarského fašistického režimu, pre Maďarov, ktorí z krívd spáchaných proti Slovákom kariérovo, majetkovo, finančne a i. profitovali. Áno, Benešove dekréty postihujú aj tých Maďarov, ktorí horthyovcov pasívne podporovali, neurobili nič, aby sa zločinnému režimu postavili na odpor, aby poskytli podporu prenasledovaným Slovákom, Židom, Rómom ai.

Na druhej strane sú však z akéhokoľvek postihu vyňatí tí Maďari, ktorí sa zapojili do antifašistického odboja /v okolí Medzeva a Štósu napr. existovala protihorthyovská maďarská partizánska jednotka/, ktorí pomáhali prenasledovaným Slovákom, Židom, Rómom, utekajúcim sovietskym zajatcom/, ktorí za svoje komunistické či demokratické presvedčenie trpeli v horthyovských lágroch. – Takže žiadne paušálne postihy na základe princípu kolektívnej viny ! Pán Šimečka, neklamte a nezatĺkajte. Vám nejde o nápravu krívd, vám ide len a len o hlasy menej premýšľavých slovenských občanov maďarskej národnosti.

Koketovanie PS s pozastavením platnosti Benešových dekrétov kritizovalo a kritizuje viacero koaličných ale aj opozičných strán. Vrátane KDH, teda nádejného partnera PS v budúcej vláde. Najnovšie realcie Šimečku naznačujú, že sa PS poriadne ZĽAKLA toho, čo spravila. A začala sa vyhovárať. Vraj PS nechce Benešove dekréty zrušiť . -vraj chce iba zrušiť ich platnosť. t.j. nechce, aby boli živé t.j. aby sa na ich základe prijímali rozhodnutia tvoriace nové právne skutočnosti. – Pána beka, toto je teda vyhováranie, toto je teda nahlúple vykrúcanie. Veď zneplatnenie právnej normy je v praxi to isté ako jej zrušenie.

Ak by si PS dala do programu pozastavenie platnosti Benešových dekrétov, môže byť v SR jednoducho ZRUŠENÁ. Je na vedení PS, či hrozbu zrušenia strany bude /kvôli pár tisícom „maďarských“ hlasov/ riskovať, alebo sa vráti na cestu zdravého rozumu.