denne menu

Demagógia slovenskej opozície nemá hraníc. Chytá sa každej šance, aby útočila na vládnu koalíciu. Kritika vlády opozíciou je prirodzená v každom štáte. V SR však prekračuje všetky medze: odborné i morálne. Tak je to najnovšie aj v súvislosti s nákazou slintačky.

O čo ide ? Opozícia miesto podpory požiadaviek SR na finančnú a i. pomoc pri zvládaní a odstraňovaní následkov epidémie sa vláde SR sarkasticky vysmieva. – Vraj celý čas na EU útočíme, blokujeme jej aktivity a hľa teraz, keď nám tečie do topánok je nám EU odrazu dobrá. Opozícia vlastne nepriamo hovorí, že by sa nám za našu kritiku EU mala „odvďačiť“ tým, že by nám na úhradu škôd po nákaze nemala nič, žiadne eurá-poslať. Vraj ak nič nedostaneme -tak nám treba.

Takáto opozičná demagógia je riadna zákernosť. Nielen voči vláde ale predovšetkým voči poškodeným slovenským poľnohospodárom a drobnochovateľom. Veď pomoc EU členskému štátu EU je v takomto prípade, v prípade úhrady škôd spôsobených epidémiou nie dobrá vôľa EU ale jej zákonitá povinnosť. Pomoc EU pre nákazou poškodenú SR je obligatórna, vyplýva zo štatútu EU. Peniaze na odškodné nie sú charita, nepôjde z dobráckeho Bruselu, ale z príspevkov jednotlivých členov EU, vrátane príspevkov, ktoré Slovensko už vyše 20 rokov Bruselu uhrádza.

Áno, je pravda, že nám EU na rok 2024 alokovala veľkú sumu- 2,452 miliárd eur. Z nich je však takmer polovica t.j. 1,215 mld eur návratný príspevok /dlhodobo splatiteľná pôžička/ z fondu obnovy. V roku 2O24 sme na druhej strane zaplatili na členskom príspevku takmer jednu miliardu: O,984 mld. eur. Slovensko má teda právo, aby sa mu za mimoriadnu udalosť pri tak vysokom členskom príspevku „čosi ušlo“. EU je právne, odborne a morálne povinná, aby nás finančne /aspoň do istej miery/ odškodnila. Nejde o žiadne dobráctvo ale o pomoc vyplývajúcu zo samotnej podstaty nášho členstva v EU. S kritikou niektorých aspektov fungovania EU zo strany SR to nemá nič spoločné. Naša kritika vojenskej pomoci EU resp. krajín EU Ukrajine, nemá s poskytnutím finančnej pomoci pri odstraňovaní škôd z epidémie nič spoločné. Náš nárok na finančnú pomoc od EU je plne legitímny. A nemá nič spoločné s tým, že sme proti sankciám, ktoré EU prijíma voči Rusku.

Iná vec by bola, keby sme v minulosti odmietli pomoc pri odškodňovaní iných členských štátov EU /požiare, zemetrasenia, mrazy, sucho, nákazy atď/. Nič také sa ale nestalo. SR bola vždy s postihnutými členskými štátmi EU solidárna. Neraz naša pomoc iným členským štátom EU išla nad rámec súhlasu s kolektívnou pomocou. Neraz sme ešte navyše postihnutým štátom pomáhali individuálne: záchranármi, lekármi, liekmi, materiálom… ba pomáhali sme dokonca aj finančne.

Humanitárnu pomoc poskytuje SR aj Ukrajine, hoci by vôbec nemusela, lebo Ukrajina nie je členským štátom EU. Formálne sa jej teda zásada vzájomnej pomoci netýka. Slovensko napriek tomu humanitárne pomáha. A bude iste aj naďalej pomáhať, lebo solidarita s trpiacimi je jedným z pilierov európskej a tým aj slovenskej civilizácie.

Takže, dámy a páni z opozície: nezavádzajte. SR sa neobracia na EU ako nejaký hriešnik v núdzi. Slovensko sa uchádza iba o to, čo mu zo štatútu EU patrí. A EU nám musí pomôcť, – minimálne preto, aby sa aspoň vyrovnala starej „komunistickej“ RVHP. Pre tých mladších: aby sa aspoň vyrovnala pravidlám a etosu bývalej Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.