denne menu

Ďakujem pánovi Miroslavovi Čaplovičovi za článok, ktorým si pripomenul 85 rokov od zrady 8 letcov. Išlo o letcov leteckého pluku Slovenskej armády v Piešťanoch. Napriek tomu, že sa ostatní členovia leteckého pluku pokúsili zabrániť odletu lietadiel vlastnými telami, útek do zahraničia /do Poľska/ sa im podaril.

Zradu zdôvodňovali ušlí letci neskôr tým, že neboli vychovaní v slovenskom národnom ale v čechoslováckom masarykovskom duchu. Preto pred obranou čerstvo vzniknutej SR dali prednosť zbehnutiu do Poľska, ktoré v tom čase zabralo nové územia Slovenskej republiky a bolo vo faktickom vojnovom stave so Slovenskom.

Pán Čaplovič píše o týchto letcoch ako o hrdinoch. Hrdinovia to z pohľadu masarykovského štátu boli. No nešlo o žiadnych hrdinov významných leteckých bitiek. Ani jeden z 8 ušlých letcov sa nestal leteckým esom v boji s Nemcami. Dvaja z uvedených zahynuli ako členovia početnejších posádok britských bombardérov a zvyšok z nich do konca vojny pôsobil v letectve, – nie však ako sólo piloti.

Letecký pluk Slovenskej armády mal iné esá, ako boli tí, čo pôsobili v Británii v rámci RAF. Najväčším leteckým esom Slovenskej armády bol Ján Režnák. Na nemeckých lietadlách prevažne na východnom fronte dosiahol 32 potvrdených a 5 pravdepodobných nepriateľských zostrelov. S celkovým počtom 37 zostrelov bol váženým letcom aj v rámci Luftwaffe, no poznali ho aj na súperi v Británii a ZSSR. Pre porovnanie, najúspešnejšie české letecké eso – pilot RAF K. Kutttelwascher dosiahol 18 zostrelov. Neviem, či je to veľa alebo málo, – ale fakt je, že na pozadí toho množstva čs. a českých filmov oslavujúcich českých pilotov RAF je to predsa len trochu prekvapivé číslo. Najväčším leteckým esom ZSSR bol i.Kožedub /62 zostrelov/ a A.Pokryškin /59 zostrelov/. Najúspešnejším leteckým esom RAF bol Belgičan van Lierde /50 zostrelov/ a spomedzi Britov J.E.Johnson /38 zostrelov/. Najúspešnejším leteckým esom USA bol R.I.Bong, ktorému potvrdili zostrel 40 japonských lietadiel.

Vráťme sa na Slovensko. Druhým najväčším leteckým esom slovenských vzdušných síl bol s 28 zostrelmi I.Kovárik a tretím najúspešnejším esom J.Gerthofer s 26 zostrelmi. Nasledovali Cyprich s 15 resp. 18 zostrelmi, Brezina so 14 zostrelmi, Matúšek, Štauder a Zeleňák s 12 zostrelmi a Božik s 11 zostrelmi.

-Až po nich nasleduje najúspešnejší pilot slovenskej národnosti Otto Smik, bojujúci na strane spojencov v rámci RAF. Otto Smik bol po otcovi Slovák z Tisovca, po mame gruzínsko-ruský Žid. Do Británie sa dostal inou cestou ako spomínaná skupina 8 zbehov. Ako rasovo prenasledovaný ušiel cez Balkán najskôr do Francúzska a až odtiaľ potom do Anglicka. Popri potvrdených 12 zostreloch sa mu pripisujú aj 3 pravdepodobné zostrely a 2 poškodenia lietadiel. Zahynul pri bombardovaní Holandska. Smik po vzniku modernej SR dostal viacero pôct-volá sa po ňom letecká škola a bol tiež povýšený do hodnosti generálmajora.

Letecké esá Slovenskej armády /okrem Kovárika, nositeľa Železného kríža 1.triedy a nemeckého Zlatého kríža, ktorý zahynul na Sliači pri leteckom výcviku v júli 1944/ napriek všetkému prežili porážku vo vojne vcelku bez úhony. Režnáka po vojne čs. vojenský súd oslobodil, vstúpil ako pedagóg do letectva ČSR. Po nástupe komunistov bol degradovaný ale vďaka pomoci iného leteckého esa Gerthofera ho zamestnali v Považských strojárňach ako konštruktúra vývoja leteckých motorov. Po vzniku modernej SR mu obnovili dôstojnícku hodnosť /poručík/. Zomrel v 2007 v Martine vo veku 88 rokov. Režnáka ocenili Nemci Zlatým krížom a Železným krížom 1.triedy. V USA ho ocenili zápisom do medzinárodnej galérie leteckých es sveta. Je tam o.i. spolu s najväčším leteckým esom Luftwaffe E.Hartmannom, -tým čo v 2.sv.vojne zostrelil až 352 spojeneckých /sovietskych, britských amerických/ lietadiel.

J.Gerthofer /tiež nositeľ Železného kríža 1.triedy/ sa spočiatku po 2.sv.vojne vzhľadom na svoje schopnosti bez problémov začlenil do štruktúr čs. letectva. Bol školiteľom nových letcov a od leta 1947 dokonca osobným pilotom pre poslancov SNR na služobnom Douglase C-47. Komunistické čistky napokon zastihli aj jeho. V r.1950 bol z letectva vyhodený a zaradený ako robotník do strojární v P.Bystrici. Zomrel v Podbrezovej v 1991 vo veku 81 rokov.

Osudy vojakov, osobitne potom skutočne šikovných pilotov-špecialistov sú neraz zložité. Za zdanlivo rozpornými činmi ľudí však vždy treba vidieť nielen ich osobnostné vlastné vlastnosti ale aj okolnosti, ktoré rámcovali ich profesionálne uplatnenie. Príbehz aspoň tých najvýraznejších postáv vojenskej histórie treba aj dnes pripomínať. Ilustrujeme nimi nielen ich osobné životné peripetie ale aj spoločnský vývoj, ktorým naše Slovensko prechádzalo. A ktorými-napokon, aj dnes prechádza.