denne menu

Je to výsmech. Nemci, ktorí v nie tak dávnej minulosti chceli zniesť z povrchu Zeme komplet celé národy Rusov, Poliakov, Čechov, Bielorusov…a ďalších Slovanov, ktorí chceli úplne vymazať Rómov, Židov, negroidov atď. – títo Nemci /v mene Západu/ dnes kárajú Srbov za genocídu. Ako maskovanie pritom používajú Rwandu, ale to je detail.

V týchto dňoch sa na nemeckej pôde objavil aj iný paradox: za protest proti princípu kolektívnej viny /poznámku, že nie všetci príslušníci SS boli zločinci/ bol kandidát na poslanca EP Maximilian Krah ostrakizovaný a spolu s ním aj celá jeho strana AfD. Takýto tvrdí antifašisti sú v Nemecku ! Na druhej strane je ale čudné, že „antifašistom“ neprekážajú oslavy esesáckych tradícií v Litve, Lotyšsku a Estónsku. Kandidáti na poslancov do EP z Pobaltia môžu pokojne tvrdiť, že nie je esesák ako esesák-že napr. tí pobaltskí esesáci neboli zločinci, lebo neboli v SS ale iba vo Waffen SS, lebo bojovali v uniformách s umrlčími symbolmi proti komunistom, proti ZSSR, proti Rusku …!

Vráťme sa však ku Srbom /bosnianskym Srbom/ a ich údajnému aktu genocídy v Srebrenici. Podkladom pre hlasovanie v OSN bola Nemcami pretlačená moslimsko-bosnianska verzia smutných vojnových udalostí v tomto bosnianskom mestečku. Srbskú verziu, podľa mňa oveľa logickejšiu, orgány OSN, manipulované Západom úplne ignorovali.

Bosnianskomoslimská verzia je, že v Srebrenici sa začal realizovať srbský plán na genocídu, úplné vyhladenie moslimov na území Bosny. Srbi tu vraj za týmto účelom zavraždili vyše 8000 moslimských mierumilovných neozbrojených mužov a chlapcov. Zakopali ich do desiatok hrobov a tieto sa až dodnes postupne objavujú a exhumujú. Srbi sú fuj, sú to jednoducho zločinci, ktorých bolo treba nielen potrestať /čo sa už stalo/ ale aj každoročne na nich pľut, rok čo rok realizovať mediálne kampane na ich mravné odsudzovanie.

Srbská verzia je menej nenávistná, viac faktografická. Hovorí o tom, že počas vojny v Bosne zostalo na srbskom etnickom území niekoľko ostrovčekov s moslimskou populáciou. Najväčším takýmto ostrovom bolo mestečko Srebrenica. Zo srbských obcí, kde moslimovia tvorili menšinu sa po začiatku nepriateľstva do Srebrenice stiahli stovky moslimov. Vo väčšinovo moslimskom prostredí početnej enklávy cítili menej ohrození. Onedlho v preľudnenom meste vznikli problémy so zásobovaním. Tradičné väzby na životodarné okolité srbské roľnícke komunity boli pretrhnuté a keď nastal akútny hlad, začal srebrenický vojenský veliteľ Naser Orič organizovať do srbských obcí v okolí lúpežné výpravy. Oričova srebrenická moslimský milícia nebola malá-činila vyše 5 tisíc ozbrojencov. Brániť sa jej nebolo už v silách miestnych srbských sedliackych komunít. Navyše, moslimovia sa neuspokojovali iba s rabovaním. Akonáhle narazili na odpor, srbských sedliakov a ich rodiny vraždili a ich usadlosti vypaľovali.

Bosnianskosrbský vodca R.Mladič bol denne bombardovaný sťažnosťami na krutosť moslimov a požiadavkami, aby konal. Tak sa napokon aj stalo. Poslednou kvapkou pred Mladičovou trestnou akciou bol masaker v srbskej dedine KRAVICA. V nej moslimovia pred vyrabovaním zabili 54 Srbov a ostatných z cca 350 obyvateľov vyhnali. Mladič sa preto rozhodol konať. S tankami a delostrelectvom obsadil Srebrenicu. V podstate bez boja, lebo moslimský vodca Orič s asi polovicou svojich ozbrojencov zo Srebrenice ušiel. Tí, čo ujsť nestihli, uchýlili sa do kasární holandského mierového kontingentu, ktorý sem OSN medzitým vyslala. Mladič ovládajúci mesto požiadal Holanďanov, aby Srebrenicu opustili, lebo po prechode Srebrenice do srbských rúk prestal byť dôvod na mierovú misiu. Holanďania /450 mužov/ boli príliš slabí na to, aby sa Mladičovi postavili. Po dohode teda z mesta odišli a moslimská milícia, ktorú ukrývali, bola odzbrojená a vzatá do regulárneho zajatia.

Najväčšia časť zajatcov 1100-1500 bola následne internovaná vo vyrabovanej a vyľudnenej dedine Kravica. Zajatci boli ubytovaní v dvoch veľkých kravínoch. Komfortné to tam nemali a trpeli tam tiež hladom. Preto pár odvážlivcov zorganizovalo vzburu. Prepadli a zavraždili srbských strážcov a pokúsilo sa ujsť. Nepodarilo sa im to. Došlo k prestrelke, ktorá sa zmenila na masaker. V ňom padlo zopár Srbov ale až okolo 1000 moslimských zajatcov. Srebrenický de facto kravický masaker bol na svete.

Ešte počas vojny no hlavne po nej sa proti-srbská propaganda rozhodla udalosť využiť na šírenie nenávisti voči Srbom a na zdôvodnenie medzinárodnej intervencie proti nim. Moslimovia začali po okolí Srebrenice hľadať akékoľvek hroby moslimov, zvážať ich do mestečka a vydávať za obete masakry. Pritom išlo o stovky moslimských milicionárov, padlých v regulárnych bojoch, o mužov popravených samotnými moslimami za zbabelosť, o mužov, čo umreli na choroby a pod. Po 2-3 ročnej vojne sa moslimskí propagandisti dostali ku číslu 8000. To sa odvtedy používa ako berná minca, hoci to s realitou genocídneho masakra nemá nič spoločné.

R,Mladič a spol. boli za udalosti v Srebrenici medzinárodne súdení a odsúdení. Srbskí povojnoví predstavitelia vyjadrili ľútosť nad kravickým resp. srebrenickým masakrom. Súdený bol medzinárodne /za proporčne menšie ale rovnako kruté zločiny/ aj moslimský veliteľ Orič. Ako ? Nuž „spravodlivo“. Najprv dostal 2 roky a potom bol po revízii oslobodený pre nedostatok dôkazov.

Srebrenický či kravický masaker postupne upadal do zabudnutia. Zabudnutie postupne napomáhalo a napomáha aj medzietnickému smieru v Bosne. Bolo by to takto aj ďalej pokračovalo, keby nie súčasných geopolitických sporov medzi Západom a Ruskom. Západ sa v rámci proti-ruskej vojnovej hystérie snaží využiť všeličo. Rozhodol sa využiť aj smutné udalosti v Srebrenici. Prečo ? Lebo „zločinom genocídy“ tu boli zaťažení PRO-RUSKÍ Srbi. Bosnianski Srbi, ktorých prezident Milorad Dodik nedávno priateľsky rokoval v Moskve s Putinom a belehradskí Srbi, ktorí si v nedávnych voľbách zvolili proruského prezidenta A. Vučiča a proruskú vládu – jednoducho Srbi, ktorí odmietajú vstup do NATO a základne USA na svojom území.

Hlasovanie v OSN je pomsta Západu za to, že NATO na Balkáne /v Srbsku a Bosne/ nevie skompletizovať ucelenú líniu frontu proti Rusku. Samozrejme, hoci ide o poľutovaniahodný masaker, nebola a nie je to genocída. To vie aj väčšina zo 193 štátov OSN, z ktorých VäČŠINA za rezolúciu OSN nezahlasovala. /Za rezolúciu hlasovalo zo 193 členských krajín iba 84 krajín; ostatní boli buď proti, napr. Maďarsko, alebo sa ako SR hlasovania zdržali/.

Súčasný humbug okolo „genocídy v Srebrenici“ sa netýka akejsi genocídy, v postate fiktívnej genocídy. Týka sa len jednej jedinej veci – očiernenia Srbov ako tradičných a súčasných spojencov a priateľov Ruska. Včerajšia protisrbská špinavosť nie je nič iné, iba jedna z mnohých bitiek Západu v hybridnej vojne proti Rusku.