denne menu

Pellegrini sa tej kauzy okolo údajného pokusu o podpálenie ukrajinskej výrobne dronov pri Prešove chopil ako prvý. Konečne má šancu byť nadstranícky.

Vzápätí sa do delikátnej geopoliticko-bezpečnostnej témy pustil odborník na autolaky, poľovačky na medvede a na futbal-minister športu Huliak. Obaja sa dožadujú urýchleného zvolania bezpečnostnej rady štátu, lebo pokus o útok na ukrajinskú dronáreň je vraj pokusom o agresiu voči SR, ba dokonca voči NATO a západnej civilizácii ako takej. Huliak je pravý dedinský odborník-polyhistor ako iný Očovan, – Matej Bel-Funtík…

Bezpečnostná rada štátu má význam pri riešení nadrezortných problémov, ohrozujúcich bezpečnosť štátu, -Slovenskej republiky. Zvolať ju má význam vtedy, keď na riešenie problémov jeden rezort, napr. ministerstvo vnútra nestačí. Je to prípad pokusu o útok na michalovskú dronáreň ? Ktovie, pretože:

• zatiaľ sa kauza opiera iba o zistenia informačných služieb a polície-celá vec sa opiera o INFORMÁCIE, nie o reálny útok-čo pripomína INFORMAČNÚ HRU;
• koho informačnú hru ? s kým a proti komu ? pred odpoveďou treba zobrať do úvahy, že išlo o údajný pokus podpáliť dronáreň, ktorá síce stojí na území SR, no inak ju so SR veľa nespája: majiteľ je Ukrajinec, pracovníci sú z veľkej časti ukrajinskí utečenci, produkt – vojenský dron-sa vyváža pre potreby ukrajinskej armády na UKRAJINU;
• ak by za kauzou stálo Rusko /agenti jej SVR, služby vonkajšej rozviedky/, išlo by z pohľadu Rusov o legitímnu hoci nelegálnu operáciu, ktorá v rámci hybridnej vojny so Západom pomôže Rusom brániť svoje územie pred útokmi nepriateľských dronov do hĺbky svojho medzinárodne uznaného územia; Rusi, rovnako ako ostatné členské krajiny OSN majú právo brániť sa a v rámci toho aj preventívne konať proti výrobcom zbraní, zabíjajúcich ruských občanov, bez ohľadu na to, kde sa zbrane proti Rusom vyrábajú; toto právo konať majú nielen na území nepriateľa ale aj tretích krajín, ak je na ich území preukázateľne dochádza k výrobe proti nim;
• za kauzou však nemusí stáť iba Rusko, ale môže za ňou byť aj Ukrajina a štáty Západu, ktoré majú záujem na zhoršení vzťahov SR s Ruskom; nasvedčovala by tomu časová blízkosť medzi ohlásením Blanárom avizovanej obnovy slovensko-ruských rozhovorov na ekonomické a spoločenské témy a akože „ruským pokusom“ o útok na ukrajinskú dronáreň pri Prešove;
• ak ide o informačnú hru ukrajinskej rozviedky, potom je vysvetlené, prečo útok na dronáreň mali akože urobiť Lotyši a Ukrajinci z údajného poverenia Rusov-takíto „podpaľači“ sa ľahšie priznajú, že pracovali na základe ruskej objednávky, ako by to podpaľači priznali, keby boli Rusmi;
• ak ide o informačnú hru ukrajinskej rozviedky, potom nebolo a nie je potrebné doviesť vec až do konca, teda k podpáleniu dronárne; na dosiahnutie cieľa informačnej hry- zastaveniu procesu obnovy slovensko-ruských ekonomických a sociálnych vzťahov, postačí iba „POKUS“, – ba zastavenie celej akcie iba v štádiu „pokusu“je žiadúce-lebo pozitívny efekt pre Ukrajinu sa dostaví bez toho, aby došlo k spôsobeniu reálnych materiálnych škôd pre Ukrajinu a jej subjekty;
• dôležitý je zdroj informácií, z ktorého čerpala SIS a slovenská polícia pri „včasnom“ odhalení pokusu o podpaľačský útok na ukrajinskú dronáreň pri Prešove: ak by to totiž bol zdroj z prostredia tajných služieb Západu, spolupracujúcich s tajnými službami Ukrajiny-potom sme doma a je nám takmer všetko jasné-v takomto prípade by bolo možné konštatovať, že podpaľačov poslala na Slovensko ukrajinská rozviedka a samotná táto rozviedka aj o chystanom podpálení dronárne našu SIS /priamo či nepriamo/ informovala…

Čo môže urobiť slovenský štát, aby sa v budúcnosti takéto veci, -či už z iniciatívy Rusov alebo Ukrajincov na našom území nevyskytovali ? Obávam sa, že veľmi veľa nie.

Ak ide naozaj o obrannú akciu Rusov proti nepriateľským zbrojovkám, potom sa dajú urobiť symbolické gestá: zrušenie rozhovorov o obnove ekonomickej a spoločenskej spolupráce, vyhostenie ruských a následne slovenských diplomatov, minimalizácia vzájomných slovensko-ruských kontaktov…-a naopak, prehĺbenie pomoci SR „bojujúcej Ukrajine“, vrátane priamej výroby dronov a i. zbraní a ich dodávky na UA /bez sprostredkovacej role obchodníkov so zbraňami/.

Ak ale ide o akciu Ukrajincov, o informačnú hru zameranú proti obnove slovensko-ruskej spolupráce, potom je úloha slovenských orgánov delikátnejšia. Trhová ekonomika nedovolí SR zastaviť na území SR výrobu zbraní, ani keby išlo o ukrajinskú firmu produkujúcu zbrane pre Ukrajinu, teda o štát, ktorý je vo vojne.

Do úvahy tu pripadá iba sprísnenie režimu pre našich výrobcov zbraní /vrátane tých v ukrajinskom vlastníctve/, aby „napriamo“ nemohli zbrane predávať na UA a aby svoju produkciu ponúkali iba obchodníkom zo zbraňami alebo predávali len štátom, ktoré vojnu nevedú. Okrajovo by sa dalo uvažovať aj o tom, že vlastníctvo zbrojoviek v SR by bolo možné len pre občanov tých štátov, ktoré nie sú práve vojne-toto by však bolo na hrane medzinárodného práva a dalo by sa ľahko obísť; dala by sa zaviesť aj podmienka, aby zbrojovky v SR boli len v istej vzdialenosti od štátnej hranice- výsledkom by však bola ešte vyššia nezamestnanosť než aká v slovenskom /najmä východnom/ pohraničí je/; navyše je takmer jedno, či je napr. dronáreň 5 alebo 25 km od hranice…

Jedinou schodnou cestou je v prípade, že za kauzou sú Ukrajinci a ich informačná hra proti obnove rusko-slovenskej spolupráce, vážne diplomatické varovanie, aby UA touto cestou už v budúcnosti nešla, lebo to ohrozí našu hospodársku, humanitárnu a diplomatickú pomoc Ukrajine. Mohlo by to byť spojené s verejne publikovanou diplomatickou nótou. Rizikom je, že po vojne nám to UA vráti a neumožní nám zapojiť sa do lukratívnej obnovy Ukrajiny.

Suma sumarum, kauza pokusu o útok na výrobňu dronov pri Prešove je veľmi delikátna. Nečudo, že skúsený politický matador, akým je R.Fico svoj komentár ku kauze odkladá do času, keď bude mať viac informácií. Zvolanie bezpečnostnej rady štátu pri dnešnom množstve objektívnych informácií by síce bol taký typicky pellegrinovský marketingový ťah, no veci by nijako nepomohol. Skôr naopak, – záležitosť by sa zbytočne informačne nafúkla a zvulgarizovala.

Napriek kritike opozície, médií a menej zodpovedných koaličných partnerov sa preto prikláňam ku zvýšeniu policajnej a vojenskej ochrany zbrojoviek – ale ku riešeniu s čo najmenšou publicitou a áno, -aj k riešeniu prostredníctvom tzv. „tichej diplomacie“. Hulákanie huliakov nám tu fakt príliš nepomôže.