denne menu

Dnes začína obludnosť, čo sa volá formálne „hokejové majstrovstvá“. De facto začína reklamné peklo. Zo všetkých možných mediálnych trúb už začali trúbiť: čipsy, energetické nápoje, tepláky, pivo, pizza, televízory, mobily, lacné hovory, akciové televízne programy…no predovšetkým tričká, zástavky, šiltovky, okuliare, cylindre… stupídne a ešte stupídnejšie propagačné a reklamné predmety v až neuveriteľne gýčovej podobe.

Oddnes niet na internete, v rádiu, televízii pasáž, ktorá by nebola presolená táraninkami o „hokeji“. /V skutočnosti samozrejme, nie o hokeji ako športe, ale o klebetách okolo hráčov, trénerov, sponzorov…/. Slabšie intelektovo vybavení, nedovzdelaní mladí vyše stokiloví mumáci sa na ľudí dívajú z každej svetovej strany.

Hokej je odvetvie, ktoré je pre reklamné ohlupovanie malého slováčika ako stvorené. Šport, ktorý som aj ja rád hral na dvore na vlastnoručne polievanom klzisku a v ktorom som sa vďaka silným zápästiam dostal vysoko – až do školského družstva, sa po novembrovom prevrate zmenil na mediálnu obludu.

Hokej má na to herné predpoklady. Hrá ho na svete iba 15-20 krajín a tak sa na rozdiel od futbalu po poriadnej investícii aj outsiderská krajina ľahko prepracuje na „vrchol“. Dokonca aj Slovákom umožnil získať „majstrovský titul“. Čo na tom, že vo väčšine krajín Európy o nejakých majstrovstvách v hokeji tobôž o zlatých medailách pre SR nevedeli, nevedia a keby sme aj tento rok bol zhodou náhod „zlatí“, tak ani vedieť nebudú.

Hokej je odvetvie, ktoré politikom poskytuje ilúziu „vlastenectva“ a „národnej jednoty“. Čo na tom, že má iba domáci rétorický rozmer a napr. už u sedov v Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku, Bulharsku je jej triumfálny účinok nulový…Politické zneužívanie hokeja je však v rámci SR dosť silné. Hokej je šport pre ľudí so sklonom k latentnej brutalite /písal o tom včera bloger milanjan/ k miernej ADHD, k emocionálnej neviazanosti, striedaniu nálad, ba až k istej forme hystérie. Preto je obľúbený -napriek prvoplánovej tvrdosti až surovosti – aj medzi ženami. / Mnoho žien tvrdé mužské svaly ba dokonca aj istá forma „brutality“ priťahuje/.

O tom, že hokej cca mesiac kraľuje medzi štamgastami v krčmách každej cenovej skupiny ani nehovoriac.

Hokej nie je náš pôvodný šport. K nám prenikol z Čiech. Tam sa udomácnil v rámci adorácie všetkého amerického /kanadského/ rutyšuty westernového. Teda aj primerane zálesácky, drevorubačsky „divokozápadného“. Slovenský hokej je relikt malého českého imperializmu z čias po 1918. Len postupne sa ním podobne ako inými českými svetáctvami nainfikovali aj Slováci.

Slováci ho hrali a hrajú, – no na rozdiel od Čechov ho nedokázali obohatiť o nijakú národnú pridanú hodnotu. Česi dali do kanadskej neoblomnosti a zúrivosti trochu tej svojej chytráckosti, občas až podrazáckej prefíkanosti. Slováci oproti českým hokejovým chytrákom však pôsobia ako ťarbáci, naivní ťuťmáci. Preto Slováci s Čechmi takmer pravidelne prehrávali a prehrávajú.

Avšak nielen víťazstvá ale aj prehry sa ale v šoubiznisovom marketingu dajú profitabilne využiť. Záleží na podaní, na obale. Ak by napr. Slováci z majstrovstiev skoro vypadli,-dajú sa nahradiť „fandením“ resp. marketingovou kampaňou v prospech „bratov spoza Moravy“.

Reklamných mágov, čo ovládajú súčasný „hokej“ nič neprekvapí. Na všetko sú pripravení. Králi médií, králi šou, králi reklamy a marketingu – to sú skutoční králi odvetvia šoubiznisu, zvaného /možno už iba zo zotrvačnosti/ „ľadový hokej“.

Dnes začínajú hokejové majstrovstvá. Pre kráľov reklamy, marketingu a PR začína veľká žatva. Eurá sa už začínajú sypať. Tak do toho ! Slovenskóóó, Slovenskóóó, heja heja heja Slovenskó…No čo už. Treba to tie dva-tri týždne vydržať. Pretrpeli sme už horšie veci. Aj hokej pretrpíme.