denne menu

Pán Chmelár, aj po včerajších výsledkoch týkajúcich sa vývoja slovenskej ekonomiky za obdobie 2022-2025 /prezentovaných ŠÚ SR/ si stále myslíte, že konsolidácia ekonomiky SR bola „zbabraná“ a že skrachovala ? /Odvolávka na Chmelárove výroky vo včerajšej televíznej relácii/.

Viem, nie ste ekonóm. O to viac by som preto od vás pri hodnotení ekonomickej situácie SR očakával trochu pokory, menej ohnivej rétoriky a viac seriózne myslených faktov. – Dúfajme, že sa v tejto oblasti trochu polepšíte a nebudete na hospodárstvo SR metať hromy a blesky, ani čo by ste bol táraj Grohling 2.0.

Spomeňme iba niektoré aktuálne fakty: plánovaný schodok štátneho rozpočtu pre 2025 bol 4,7% /NBS a kadejakí opoziční experti očakávali schodok 5,0-5,1%/. Skutočnosť za 2024 bola 5,35 %.

Skutočnosť za 2025 ale bola už oveľa lepšia: schodok v reále dosiahol iba niečo nad 4,4%. Deficit štátneho rozpočtu sa v priebehu roka 2025 klesol o citeľné takmer 1%. Oproti 2024 sa schodok znížil o takmer 800 mil eur. Najviac kritizované náklady na chod štátnej správy klesli vlani o 278 mil. eur.

Dlh verejnej správy v 2025 bohužiaľ vzrástol na 84 mld eur resp. na 61% HDP. Zadĺženosť na rozdiel od deficitu je ale vec, ktorú aktuálne hospodárenie vlády vie ovplyvniť iba čiastočne. Vo výške dlhu sa kumulujú hospodárske politiky minulých vlád. Napríklad to, koľko úverov /cez dlhopisy/ si vlády SR vzali v minulosti a za aké úroky a samozrejme aj to, aké sociálne náklady v podobe sociálnych istôt pre ľudí si vlády v minulosti vzali na svoje bedrá. Väčšinu dlhu tvoria tzv. obligatórne výdavky /splácanie dlhopisov, 13-te dôchodky, pomoc pre rodiny s deťmi, energopomoc a pod./, ktorých výška pod vplyvom inflácie rastie. Hodnotové vyjadrenie zadĺženosti samozrejme v istej miere rastie aj pokiaľ bude rásť hodnotové vyjadrenie deficitu. Percentuálne vyjadrenie zadĺženosti rastie, pokiaľ má SR nízky rast HDP. Percentuálna zadĺženosť by začala klesať až potom, keď by rast HDP dosiahol aspoň 2,5-3%.

Rýchlejší rast HDP súvisí s rastom exportu, s príchodom nových investícií /domácich i cudzích/. V prípade SR je rast HDP objemovo ale aj štrukturálne naviazaný na rast HDP v krajinách našich rozhodujúcich odberateľov a investorov. Najmä v /pre SR tak dôležitej/ krajine ako Nemecko.

Pokiaľ sa bude rast HDP Nemecka pohybovať okolo 0%, nedokáže ŽIADNA slovenská vláda vypumpovať hospodársky rast na Slovensku /rast HDP/ na viac ako 1-2%.

Porovnávanie s ČR tu silno pokrivkáva. Áno, aj ČR je exportne závislá na EU a na Nemecku, -no český export je / HISTORICKY ! / štrukturálne pestrejší s výrazným zastúpením služieb a produkcie malých podnikateľov. Je to dané dlhou spoločnou hranicou ČR a D a ľahšími možnosťami exportu služieb a drobnej produkcie. SR je exportne menej pestrá, výrazne orientovaná na segment výroby dopravných prostriedkov. Nuž a ten je dnes v EU a v Nemecku bohužiaľ v kríze.

Suma sumarum, čakať od ministra financií Kamenického a vlády R.Fica, že v stave minimálneho rastu HDP v Nemecku, Francúzsku, Beneluxe, Taliansku a pod. dosiahneme rast vyšší ako 1-2% je nereálne. Akékoľvek obviňovanie iba aktuálnej vlády SR z rastu zadĺženosti SR je nespravodlivé. Neférové. Nová vláda by mohla deficit a následne zadĺženosť skokovo znížiť. Musela by však napr. zrušiť 13-te dôchodky a energopomoc /samozrejme by to maskovala akože adresnosťou, teda tak, že 13-te dôchodky a energopomoc dostanú 2-3% občanov/. Takúto demontáž sociálneho štátu však od Smeru SSD nečakajme. Na to si budeme musieť počkať dovtedy, dokedy sa moci neujmú sociálni kanibali z PS, SaS, KDH a strany Demokrati.

Takže pán Chmelár, páni opozičníci, -kritizujte prípady korupcie, prípady nehospodárnosti, kritizujte netransparentnosť a byrokraciu verejných súťaží. Kritizujte kadečo, čo treba. Kritizujte však férovo, bez zveličovania a bez robenia rýchlych záverov a dakedy až nihilistických súdov. Ani neviete, ako tým pomôžete spoločenskej atmosfére na Slovensku – a vlastne aj zlepšeniu kvality života nás Slovákov.