denne menu

Podľa toho, čo včera pán z prezidentského paláca pred médiami narozprával, – tak áno. Tento pán sa vyjadril, že nevie, načo išla ministerka Šimkovičová do USA, vraj nevie nič o jej programe, – a vraj sa na to teda verejne pýta A. Danka.

Toto sú presne tie isté bľabotačky, aké človek očakáva od protivládnych novinárov typu Denníka N. Sú to úbohosti nehodné muža, tobôž prezidenta republiky. Sú to nepekné veci.

Človek, o ktorého ide si pritom na tú najdôležitejšiu otázku, prečo išla ministerka Šimkovičová do USA, odpovedal sám. Potvrdil, že ju „videl“ na najväčšom kultúrnom podujatí Slovákov žijúcich v USA, ktoré sa teraz konalo v New Jersey. Potvrdil teda, že sa slovenská ministerka kultúry zúčastnila-na pozvanie krajanov,-ich najväčšieho kultúrneho podujatia. Čo je čudné, čo je nepatričné na tom keď ministerku kultúry pozvú na kultúrne podujatie a ona to pozvanie prijme a podujatie navštívi ? Čo je čudné na tom, že následne ministerka, pod ktorú spadá aj starostlivosť o kultúrny život našich krajanov v zahraničí, na ich pozvanie navštívi aj slovenské kultúrne podujatia a spolky v New Jersey, v New Yorku, na Floride ?

Čo je čudné na tom, že ministerka o svojom programe neinformuje prezidenta ? Sme azda prezidentská republika ? Nie nie sme. Ministerka podlieha pod predsedu vlády, pod premiéra Fica, nie pod prezidenta. Premiér jej cestu schvaľoval a iste pozná aj jej program. Ešte raz, aby to všetky klebetné baby, vrátane tých, čo sú v prezidentskom paláci dobre počuli. Ministerka kultúry nie je podriadená prezidentovi republiky, nie je podriadená ani podpredsedovi parlamentu A.Dankovi, ale len a len premiérovi R.Ficovi.

Ak už je niečo v tej nepeknej klebete o Šimkovičovej ceste do USA čudné, potom je to to, prečo ju v čase konsolidácie prezident odmietol vziať do USA svojim lietadlom a prečo štátu odmietol usporiť vyše 10-tis. eur ? Čudné je to i preto, lebo prezident a ministerka sa zúčastnili na jednej a tej istej-spomenutej kultúrnej krajanskej akcii SÚČASNE !

Prezident sa vyhovoril, že ministerku do lietadla nevzal, lebo nešla na zasadnutie OSN. Vraj tam -na zasadnutí OSN ani nemala čo robiť. Zaujímavé ale je, že prezidentov informátor zo zasadnutí vlády, minister školstva Drucker v OSN mal čo robiť.- Ktovie čo také to bolo.

Je verejným tajomstvom, že nezobratie Šimkovičovej do lietadla je pomsta za to, že Šimkovičovej SNS bola hlavný iniciátor zníženia platu a zníženia rozpočtu pre prezidenta SR. -Takáto pomsta, to je také nízke, také nemužské, také neprezidentské. A ešte nižšie a ešte menej pekné je, že klebetná baba z prezidentského paláca šíri po médiách klebetu, podľa ktorej Šimkovičová išla na Florida /ba išla vlastne i do USA/ jedine preto, aby tam navštívila dcéru. Preboha, čo je nenormálne na tom, keď popri stretnutí s krajanmi absolvuje ministerka stretnutie aj so svojou dcérou ?

Zdá sa, že pán z prezidentského paláca sa rád mstí. Na druhej strane sa zdá , že tento pán nemá príliš rád pekné ženy. V poriadku, je to jeho vec. Problém je , keď osobná pomsta a osobné preferencie ovplyvnia jeho prácu. To je potom fakt vážny problém.

Nehovoriac o tom, že čoraz väčším problémom začína byť prezidentova politická orientácia. Z mierne provládneho politika sa najprv dostal do polohy viac-menej neutrálneho politika a v posledných dňoch už funguje ako jednoznačne protivládny, opozičný politik. Najprv útočí na jednu z dôležitých daní /transakčná daň/, potom na zahraničné cesty a postoje premiéra, -a teraz /potom ako sa dozvedel spomenutú jóbovku o znížení prezidentského rozpočtu/ na program konsolidácie štátnych financií.

Je jasné, že vďaka takejto politike stráca pán z prezidentského paláca preferencie. Dôveryhodnosť mu klesá osobitne medzi sympatizantmi SNS a Smeru SSD. Ak si pán z paláca myslí, že týchto sympatizantov nahradí voličmi PS, SaS. Matoviča, Naďa alebo Majerského veľmi sa mýli. Týmto opozičníkom sa síce zrada na koalícii páči, no so zradcom, zakladateľom jednej z vládnych strán nechcú mať nič spoločné.

Podobne je to aj s klebetami. Klebety, najmä ak ubližujú našim nepriateľom nám síce prinesú kúsok radosti – škodoradosti, no z klebetnej baby sa nikdy nestane náš favorit. Je to presne naopak. Dáme si na tú babu poriadneho „bacha“. Lebo klebetenie nie je chvíľková reakcia na určitú osobu či udalosť. Je to trvalý rys osobnosti, ktorý muža, tým skôr prezidenta naozaj príliš nectí. Smutná vec. Ale život je už taký. Neprináša iba milé ale aj nemilé, ba veľmi nemilé prekvapenia.