denne menu

Čítajte rýchlo, lebo sa to tu možno dlho neudrží.

Tomáš Huhudák si asi aspoň dodatočne chce zaslúžiť nejaké to svoje trápnučké stand up pseudokomické vystúpenie. Chce sa zalíškať tým silným štruktúram, ktoré z pozadia riadia náš šoubiznis, poslušným dohadzujú džoby a neposlušným dávajú taký „ban“ , že do smrti banujú svoju neposlušnosť.

S vyše týždňovým krížikom po funuse sa standupista Tomáš Hudák zobudil a v povestnom Denníku N dnes publikoval svoje „zásadné stanovisko“ ku ministerke Šimkovičovej a k jej údajnému vypískaniu na folklórnych slávnostiach vo Východnej. Nič proti zásadným stanoviskám, ani keď sú od komikov dokonca ani keď sú na takej chabej úrovni, na akej sú produkcie pána Hudáka. Stanoviská môžu byť myslené seriózne, ak sú podložené faktami. Môžu byť aj rozporné s názorom vládnych pánov či iných ľudí, ba môžu byť i humorné, najmä ak sú od komika. To sa v demokratickej spoločnosti môže, patrí to k jej charakteristikám.

Nemôže sa iba jediné-KLAMAŤ. Je to čudné, ale klamať sa nemôže ani v demokracii ! Pán Hudák to asi nevie, pretože v svojom článočku klame až sa hory zelenajú. Pán Hudák napísal, že ministerku Šimkovičovú vypískala široká verejnosť. – Lož, nebola to široká verejnosť-boli to iba starí známi aktivisti od Matoviča, Naďa, Grohlinga a Šimečku. Pán Hudák napísal, že na ministerku Šimkovičovú pískal celý 8 tisícový amfiteáter. – Ďalšia lož. Podľa analýzy videí na Šimkovičovú pískalo 20-22 aktivistov opozičných strán, roztrúsených po hľadisku. Zvyšok z tých 8 tis. divákov buď tlieskal alebo len rozpačito sledoval vývoj situácie.

Pán Hudák napísal, že si Šimkovičová brutálne vypískanie vykoledovala, lebo umenie na SR rozbíja. Rozbíja ho tým, lebo vraj presadzuje do jednotlivých druhov umenia iba svoj jeden jediný vkus a názor. – Nuž a toto je posledná a najväčšia lož pán Hudáka. Čo ministerka Šimkovičová rozbila ? Iba ak mafie, ktoré si rozdeľovali granty a podpory z umeleckých fondov systémom „ja na brata a brat na mňa“. Áno, Šimkovičová za takmer dva roky vymenila na inštitúciách z jej rezortu podstatnú časť riaditeľov. Čo je na tom čudné ? Veď to takto urobili aj všetci jej ministerskí predchodcovia a predchodkyne a ministerka má na to plnú kompetenciu.

Ministerka vraj zadržiavala peniaze z fondov na podporu umenia. Napríklad aj folkloristom. Lož a ešte raz lož. Ministerka peniaze nezadržiavala-naopak, zadržiaval ich sympatizant a nominant terajšej opozície /onehdy vládnej koalície/. Ministerka vyvinula tlak, aby bol z postu odvolaný. A hneď mali folkloristi viac peňazí. Tí z Východnej dostali dokonca z MK najviac peňazí v histórii.

Ministerka vraj cenzoruje akúkoľvek iné umenie, než to, čo sa páči jej a jej národniarom. -Ako inak, zase lož. Jeden jediný umelecký smer – kopírujúci extrémy umenia zo Západu, bol na úkor iných smerov – pretláčaný počas vládnutia súčasnej vraj demokratickej opozície. Dnes práve vďaka ministerke máme možnosť navštevovať výstavy nie iba netradičné, genderové, anarchistické, takmer pornografické a undergroundové ale aj tradičné, napr. diela klasikov tzv. slovenskej moderny. Nikto však netradičné umenie nezakazuje.

Nikto nezakazuje standupové predstavenia pána Hudáka a spol. Nikto nezakázal ani hudobný festival Pohoda, aj keď sa na ňom prezentujú najmä politickí aktivisti opozície, zneužívajúci umelecké produkcie na politické protivládne účely. Nikto nezakazuje vydávať knihy pána Hvoreckého extrémne fanatického odporcu súčasnej vlády. Nikto nepozastavil vysielanie žiadneho celoslovenského mienkotvorného média, aj keď sú všetky orientované protivládne.

Jediné, čo ministerka urobila je, že popri doposiaľ forsírovaných pro-západných umelecko-ideových koncepciách sa verejnosti ponúkla – PARALELNE s nimi, aj koncepcia tradičnejšieho slovenského umenia. Keď chcete, tak národne viac poznačeného umenia. Ponúkla sa ako pluralitná možnosť, nie ako jedine platná totalitná nutnosť. Umenie za Šimkovičovej sa stalo názorovo, žánrovo, technicky mnohotvárnejšie. Ľudia dostali na výber viac možností. – A ajhľa, už je oheň na streche. Už sa zrazu robia petície, blokuje sa budova ministerstva, predstavenia divadiel sa prešpikovávajú protivládnymi protestami, na verejných podujatiach aktivisti opozície podnecujú hulákanie, piskot, bučanie a pod.

Pán Hudák to asi vníma inak, ako som to tu ja popísal. Má na to právo. Právo na názor majú však aj iní občania. Dokonca aj takí, čo na rozdiel od pána Hudáka napr. vo Východnej osobne boli a na rozdiel od neho nemajú informácie o tamojšom dianí iba z druhej-tretej ruky.

Pán Hudák má právo na iný názor, než je ten môj. No nech pritom neklame. Nech aj zosmiešňuje, veď chce byť komik, -no nech neklame. Ibaže on klame. A tak prestáva byť stand up komikom a stáva sa stand up liarom. Alebo po slovensky – zábavným rozprávačom-klamárom. Smutné. Ale je to tak. Bohužiaľ.