denne menu

25.septembra som napísal: Fico odpískaj to ! Fico to o dva dni naozaj odpískal. S dedinsky „vychytralým chmuľom“ , vlastníkom SNS, už Fico stratil trpezlivosť. Nečudo, bol najvyšší čas. Možno už nadčas. Teraz by už veci mali ísť samospádom. Mali by tak ísť, – ak Šimečka nestratí predvolebný elán a bude ochotný ísť čo najrýchlejšie do toho. Tak ako to včera v prvom návale prvoplánovej radosti Ficovi „sľúbil“! Osud predčasných volieb „čo najskôr“ je teraz v rukách Fica a Šimečku.

Bola zábava pozorovať, ako po nedeľnom „rozhovore“ s moderátorom ta3 všetky zvyšné televízne politické diskusie stratili šťavu, ako sa stali zbytočnými dovtedy „dôležité“ témy, rozoberané malými ROZTRASENÝMI politikármi a ešte menšími , ešte viac roztrasenými „žurnalistami“ na stvr, markíze či jojke. Zrazu už nebolo o čom. Akoby Fico hodil skalu medzi vrabce…čŕŕŕt a bolo po vtákoch.

Ficovo odpískanie hry má dva aspekty,-jeden menej významný domáci. V labyrinte dohadov, špekulácií, personalizovaných kombinácií zanikla vecná stránka Ficovho CHLADNOKRVNÉHO posolstva: táto vláda pokiaľ vládne nepripustí žiadne škrty na daniach, na prijmovej stránke rozpočtu a nepripustí teda ani žiadne škrty na výdavkovej stránke rozpočtu-Fico a Kamenický odovzdajú financie so cťou, ako sa na ľavičiarov a pronárodne orientovaných budovateľov štátu patrí: bez škrtov v daňovej oblasti, najmä v transakčnej dani, bez škrtov v oblasti investícií do novej jadrovej elektrárne, do nových nemocníc v Prešove, Bratislave, Martine, Banskej Bystrici, bez škrtov pri výstavbe diaľnic a mostov, bez škrtov pri obnove hutníctva v Žiari n.H. a v Košiciach ale aj bez škrtov v obnove obranyschopnosti štátu.

Fico začal napĺňať to, čo už dávnejšie avizoval a čo tupí novinári a tupí politici opozície ale bohužiaľ aj koalície nepochopili: Fico sa rozhodol odísť do pekla volieb príp. do pekla následného pobytu v opozícii NA BIELOM KONI. So hrdosťou, bez straty vlastnej sociálnej a národnej autenticity.

Ak Fico v tejto svojej „anabáze cti“ zotrvá, bude pre slovenskú politickú históriu víťazom. Bez ohľadu na to, či ho spomedzi jeho dnešných mizerných koaličných partnerov niekto bude nasledovať alebo nie. Bez ohľadu na to, či voľby budú v januári, na jar, v lete alebo príp. v septembri. Bez ohľadu na to, či po voľbách Smer pôjde naspäť do vlády alebo prejde do opozície.

Fico rozklepal moderátoríka ta3 včera trojakými údermi: jedným-tým najdôležitejším, – úderom proti tzv. nespochobniteľnej euroatlantickej orientácii SR, druhým, týkajúcim sa ukončenia trápenia so súčasnými koaličnými partnermi a otvorením koridoru ku čo najskorším predčasným voľbám a tretím, spojeným s pokojným prechodom Smeru do ev. povolebnej opozície. Miesto hier na koaličný potenciál Fico POKOJNE oznámil, že pokiaľ sa Smeru spolu s REPUBLIKOU a príp. nejakým tretím serióznym partnerom do novej povolebnej koalície nepodarí vyskladať stabilnú väčšinu v NRSR, pôjde do opozície. Do pekelne silnej opozície, tvorenej Smerom, ktorý v opozícii vie bojovať ako nikto na Slovensku ale tvorenej aj Republikou, ktorá v opozícii zosilnela na druhú-tretiu namohutnejšiu politickú silu na Slovensku. Opozícia v zložení Smer SSD a Republika to bude opozícia ako remeň !

A tu sa dostávame ku druhému aspektu toho, čo Fico v nedeľu odpískal. Hovoriac nie za celú súčasnú vládnu koalíciu, hovoriac už PREDVOLEBNE čisto iba za Smer SSD Fico odpískal KONIEC HRÁM NA EUROATLANTICKÚ ORIENTÁCIU SLOVENSKA. Fico tak naznačil, že v politickej šachovej partii myslí na niekoľko ťahov dopredu. Tam, kam ostatok politikov /koaličných alebo opozičných/ nedovidí. Fico týmto naznačil programovú platformu, na ktorej bude stavať buď novú vládnu koalíciu s Republikou alebo platformu opozičnej spolupráce s Republikou. Tou platformou už bude jednoznačne artikulovaný suverenizmus. Suverenizmus ako náhrada skrachovaného a pre Slovensko /ekonomicky i vojensky/ čoraz škodlivejšieho euroatlantizmu.

Nový -zahraničnopolitický aspekt Ficovho programu nebude explicitne formulovaný ako úsilie o odchod z NATO, no bude to spojovací mostík k takémuto smerovaniu. Rovnako tak , zrejme v ešte jemnejšej forme to bude vymedzenie sa voči EU, pokiaľ v nej budú silnieť militaristické, protikohezívne, sankčné a centralizačné tendencie. Nota bene tendencie, ktoré sa prejavujú v tom, že by SR malo za menej benfitov z členstva v EU /menej eurofondov do oblastí kohézie a podpory agrosektora a vidieka/ malo platiť DVOJNÁSOBNE ZVÝŠENÝM ČLENSKÝM POPLATKOM !

Z toho, čo Fico nedávno povedal o záväzkoch vyplývajúcich z čl. 1 čl.5 zmluvy NATO a čo teraz dorazil zmienkou o VOJENSKEJ NEUTRALITE Slovenska sa museli rozklepať kolená nielen novinárom a politikom v SR ale určite aj v zahraničí. Ak dávnejšie poznámočky T.Gašpara na tému NATO-orientácie SR spôsobili v zahraničí búrku, ak zmienka o čl. 5 spôsobila víchricu, tak zmienka o slovenskej obrannej neutralite spôsobila v Bruseli určite priam tornádo. Oni to tam síce ešte nedali najavo, no v zákulisí už iste začali konať. Veď rozrušenie línie frontu proti Rusku, hoc aj na krátkom ani nie 100 km dlhom úseku by znamenalo pre NATO/EU závažný logistický problém.

Fico je štátnik. Nie roztrasený naivista. Vie, že svojimi slovami znásobí silu, s akou Západ urobí všetko preto, aby Smer a Republika po nastávajúcich voľbách išli do opozície.

Fico s prechodom do DOBREJ mierovej a vlasteneckej opozície ráta určite viac ako na 50%. Fico je však štátnik. Sleduje nielen aktuálnu vojnovú hystériu v Bruseli, -od ktorej sa chce dištancovať, ale aj širšie trendy vývoja v USA, vo Francúzsku, v Nemecku. V opozícii bude mať ideálne podmienky, aby sa na ne nafázoval. A v najkratšom možnom čase sa na tom istom BIELOM KONI, na akom do opozičného pekla začína odchádzať, aby na tom istom bielom koni z opozičného pekla vrátil do vlády, na čelo Slovenska. Slovenska, ktoré nebude riešiť sankcie, zbrojenie, gríndíly a pod. euro-nezmysly,-ale rozvoj krajiny a zlepšovanie života jeho obyvateľov.

Ešte poznámka k mudrovaniu nášho galatského génia Chmelára, ale aj iných publicistov a opozičných či koaličných politikov. Podľa Chmelára vraj na súčasnej koaličnej kríze má vinu Danko, Taraba ale aj Fico, lebo premiér hrou s Huliakom a Migaľom dal vzor pre správanie sa Tarabu v súčasnosti. Samozrejme je to hlúposť. V minulosti Fico mal na tieto hry priestor a čas, teraz ho však nemá. V minulosti boli nejaké prísľuby väčšinovej podpory vlády, teraz nie sú. Situácia s Tarabom nemá precedens, je unikátna.

Po druhé, obviňovanie Fica ako prvého, kto porušil koaličnú zmluvu je tiež hlúposť. Jadrom koaličnej zmluvy je prísľub koaličných partnerov, že koalícii zabezpečia istý presný počet hlasov. Zabezpečili ho SNS a Hlas ? Nuž nezabezpečili, iba ak na začiatku vládnutia. Následne vedenie Hlasu a SNS nerozvážnou politikou spôsobilo zníženie počtu hlasov pre koalíciu. Toto bolo prvé a najzávažnejšie porušenie koaličnej zmluvy-zo strany nie Smeru , ale Hlasu a SNS.

Základom dnešnej teraz už fatálnej krízy koalície je hlboko nezodpovedné konanie Danka a jeho SNS. Danko požaduje odvolať „svojho“ ministra Tarabu, hoci vie, že tým vláda ako celok stratí väčšinu. Je logické, že zoči voči strate parlamentnej väčšiny Fico t,č, odmieta Tarabu odvolať, aby vládnu väčšinu zachoval. Odmietnutie žiadosti SNS na odvolanie Tarabu je síce formálny krok proti litere koaličnej zmluvy, no je to krok v súlade s duchom koaličnej zmluvy, teda v súlade s úsilím o zachovanie koalície. Danko porušil koaličnú zmluvu ako prvý tým, že predložil návrh na odvolanie Tarabu, ktorý nielenže následne zníži podporu vláde ale úplne ju zničí. Danko však hrozí aj ďalším porušením koaličnej zmluvy – hlasovaním s opozíciou za Tarabovo odvolanie, ak ten sám neabdikuje alebo nebude prezidentom na návrh premiéra odvolaný.

Ak by Danko týmto krokom opäť porušil koaličnú zmluvu, táto by už aj formálne prestala platiť. Následné hlasovanie poslancov ua stranu Smer SSD spolu s poslancami PS a inými opozičnými poslancami by už nebolo porušením koaličnej zmluvy-táto by totiž vtedy prestala existovať. Prijatie ústavného zákona o predčasných voľbách v januári, apríli, júni…by bola s koaličnou zmluvou nijako nesúvisiaca snaha vyriešiť protiprávny stav v štáte a vrátiť ho na koľajnice parlamentnej demokracie.

Vo Ficových súčasných krokoch nie je žiaden bluf, žiadna riskantná hra, žiaden vabank. Je to premyslený chladnokrvný a racionálny spôsob riešenia súčasnej politickej situácie na Slovensku. Či bude úspešný, to samozrejme nezávisí iba od Fica a iba od Smeru SSD.

Cesta k vyriešeniu politickej krízy na Slovensku však bola odpískaná. Zostáva dúfať, že sa medzi politikmi vo vláde a v NRSR nájde dosť rozumných ľudí a že Slovensku vďaka nim túto cestu aj reálne absolvuje.