denne menu

„Naši“ novinári na STVR, JOJ a ta3 sa úplne zbláznili. Dnes hodiny a hodiny naživo vysielali z Budapešti smiešnu paródiu malého Maďarska na bájne Veľké Maďarsko.

Inaugurácia amerického prezidenta či korunovácia britského panovníka – to je šuviks v porovnaní s dnešným nástupom P.Magyara do funkcie maďarského predsedu vlády. Na námestí pred parlamentom, -ktorý postavili šikovné ruky liptovských murárov- sme boli svedkami čudného rituálu. Muzeálne figúrky z 19.storočia opustili vitríny a krúžili takmer hodinu po malom priestranstve, akomsi vojenskom buzerplaci. Niektorí v uniformách podobných našim železničiarom spred roku 1948, iní v ponáškach na husárske kroje, všetci so šabličkami a bodáčikmi. Na paráda, len čo je pravda.

Hudba pozostávala z kakofonickej skladby, pôvod náboženskej piesne, ktorú si chronicky sebaľutujúci národ vybral za štátnu hymnu. Nebolo to šťastné rozhodnutie, lebo podľa mňa ide o jednu z najškaredších hymien na svete. Ospanlivé zvuky hymny neskôr vymenili mongolsky znejúce melódie. Vrcholom hudobnej zložky tejto paródie bola potom popová odrhovačka, „tvorivo“ opakujúca slovo „magyarországh“. Spievala ju čudná stvora v mongolskom ľudovom kroji, s helmicou čiernych vlasov a aziatským klobúčikom na hlave.

Vrcholným číslom vojenskej miniprehliadky bol bruchatučký dôstojník, ktorý preháňal vojačikov kolo do kola po malom buzer-pľaci a furt im rozkazoval tasiť a sklopiť zbrane a aspoň 30-krát velil pochodovať a zastaviť stáť. Nečudo, že pri tomto čudnom cirkusovom predstavení sa jednému vojačikovi v mundúre husára kôň splašil, skočil na zadné a zhodil vojačika zo sedla. Šikovná maďarská televízna réžia ihneď švenkla na inú kameru, ale kto bol pozorný, videl ako kedysi slávny jazdecký národ zabudol narábať s koňmi a tak trošku zdegeneroval.

Leitmotívom paródie malého délvidéckeho národa na svoju domnelú veľkú veľmocenskú minulosť bola poklona fetišu maďarskej zástavy. Na predstavení boli tisíce zástav. Dve megazástavy viseli z priečelia parlamentu ako kedysi zástavy z hákovým krížom na priečelí Reichstagu. Ďalšia ešte väčšia mega-mega zástava na ozrutnom stožiari viala v strede buzerplacu. ˇMenšiu zástavu mal v rukách na začiatku obradu nový maďarský premiér. Jasajúci dav mal potom v rukách ďalšie a ďalšie zástavy, zástavky a zástavôčky. Ktovie, či sa po dnešku látka na výrobu zástav nestane v Maďarsku úzky profil.

Na začiatku blogu som mal tendenciu kritizovať „našich“ novinárov, že každú maličkosť z dnešného maďarského nacionalistického gýča vysielali na živo, dlho a na všetkých spravodajských kanáloch. Teraz mi však zišlo na um, že adorovaním maďarskej paródie na štátnosť vlastne robia Slovákom dobre. Slováci vďaka live prenosom uvideli, čo sa na juh od nás po 26 rokoch 21.storočia stalo z donedávna celkom normálnym maďarským národom.

Národ, ktorý sa nedávno hrdil svojimi európskymi tradíciami sa kamsi vytratil. Miesto neho sa za Dunajom objavili pomýlení ľudkovia, hrajúci sa /napriek svojmu prevažne slovansko-germánskemu genotypu/ na Mongolov, na Kazachov či iných aziatov…- Isten áldd meg a magyart ! Kam sa to tento inak celkom vzdelaný a talentovaný národ dostal ! Ó bože, čo z neho urobili bruselskí marketingoví špecialisti, len aby sa zbavili údajne proruského a protibruselského kritika V.Orbána.

Smutná paródia. Zostáva len dúfať, že každá senzácia trvá tri dni. A každá rozprávka, aj tá na recidívu Veľkého Maďarska raz skončí. A potom tie davy, ktoré dnes pred parlamentom kričali na slávu Tisze a Magyarovi prídu pred parlament v úplne inej nálade. S tyčami a molotovovými koktajlami. Tak ako sa to už kedysi stalo, keď s ekonomikou vlády nespokojné húfy demoštrantov atakovali vládne budovy.

Nechcem zo seba robiť proroka, no nazdám sa, že zmúdrenie dnešného osprosteného davu ani veľmi dlho nepotrvá. Eurá uvoľnené Bruselom dlho nevydržia a Maďari sa znovu vrátia do svojej vlastnej kože. Do kože malého ale vcelku šikovného a priateľského národa.