denne menu

Opozícia zúfalo potrebuje to, čo Matovič v 2018 nazval míľnikom a čo naštartovalo jeho cestu k moci. Potrebuje martýrov typu „all for jan“. Pretože opozícia nemá v rukách nič im extra pôsobivé a dostatočne krvavé, siaha po každej taľafatke. Zveličuje, fabuluje, konšpiruje. Z komára robí somára. – Jednoducho, navodzuje dojem, že na Slovensku vypukla epidémia útokov na chudinku opozíciu.

Zatiaľ sme svedkami iba takýchto prepytujem „zločinov“:

• opitého opozičného novinára Schutza pred časom na verejnom záchode napadol iný opilec- bum, jasný prípad práce koaličného lotra,
• Lexmanovej z KDH na verejnosti ktosi škaredo nadával-bum, bol v tom opäť jasný rukopis koalície,
• jej manželovi Majerskému sa neznámi pisatelia na sociálnej sieti vyhrážali smrťou-bum, ako inak, iste to boli „smeráci“,
• Ferenčákovi, zradcovi Hlasu a kolaborantovi s opozíciou, dal podvečer na ulici niekto jednu „na hubu“-bum bum, vysoko pravdepodobne to bolo komando poslané Pellegrinim a Šutajom Eštokom
• Petkovej sa potom, čo jej mimovládka uverejnila tajný spis z finančnej kriminálky /Petková má zjavne prístup aj k tým najprísnejšie stráženým štátnym tajomstvám/, údajne usvedčujúci Gašpara zo lži , niekto nepekne vyhrážal, ba dokonca jej na verejnom parkovisku rozbil bočné sklo na aute,- bum, bum, bum: sadistické koaličné komando, hovoriace s akcentom nitrianskeho podsvetia, už prekračuje všetky medze…
• a tak ďalej, a tak podobne…

Ak by to bolo dobre zaplatené, mohol by som sa aj ja prihlásiť so svojou troškou do opozičného mlyna. Mal by som zájsť do redakcie Denníka N, Sme, Pravdy, aktualít, Markízy či Joj a posťažovať sa, že aj mne raz ktosi poškriabal auto-nie hocijako, ale tak špeciálne smerácky. V tvare hákového kráža a kosáka s kladivom. Mal by som si urobiť výpis z príspevkov niektorých diskutérov na margo mojich blogov. Jeden úchyl ma totiž v minulosti chcel za živa upáliť, ďalší chcel na mňa poslať „chlopov“ z ukrajinskej tajnej služby, ďalší sa mi najnovšie vyhráža, že budem jedným z prvých cieľov „hlbokej orby“ Jara Naďa a ďalších „demokraticky“ vyšetrujúcich čurillovcov…

Nejdem však nikde, do žiadnej redakcie. Obávam sa, že by som ako obeť ficovského teroru proti opozícii nepôsobil príliš vhodne. Mne a mne podobným sa totiž vyhrážali a vyhrážajú práve domnelé opozičné obete. Vyhrážajú sa mi tí najslušnejší z najslušnejších, demokrati, humanisti, tolerantní liberáli a do zlatista preslnení progresívci.

Tak či onak, naši hrdinovia z opozície zúfalo hľadajú nejakú legendu, nejaký srdcervúci príbeh, na báze ktorého by sa opozičníci zo všetkých opozičných partají spojili do veľkého protificovského šíku. Tak ako v 2020. Alebo do jednotnej koaličnej volebnej strany typu „SDK 2.0“. Tak ako v 1998. Opozičníci majú síce problém, lebo tu nie je žiaden únos prezidentovho syna, žiadna smrť Remiáša, žiadna poprava Jana Kuciaka…-ba naopak, je tu iba kontraproduktívny atentát na koaličného premiéra R.Fica, – ale čo nie je, môže byť.

Opozičné strany možno onedlho zorganizujú kastingy na pôsobivé opozičné obete surovcov z koalície. – Občianky, občania, – ak vyzeráte dostatočne chatrne a ľútostivo, ak máte na tvári čerstvú modrinu od žiarlivého partnera, ak máte na sebe biele tričko á la Malinová, na ktorom vám ktosi načarbal nápis „Preč so Šimečkom“, – neváhajte a hybajte ihneď do niektorej z redakcií už tu spomenutých opozičných médií.

– Prispejete takto k víťazstvu demokracie, pravdy a lásky pre všetkých slušných ľud v tejto „krajine“. -Samozrejme, iba pre tých najslušnejších z najslušnejších. Iba pre fanúšikov a voličov opozície.