denne menu

Venezuelská ropa bola v minulosti základom výstavby diaľnic a výroby izolačných hmôt v USA. Je to ťažká ropa, ktorej náhrada za ľahkú ropu prináša v USA vyššie náklady. Keď v pol. 70-tych rokov začali nacionalistické vlády Venezuely /ešte pred Chavezom/ poštátňovať ropný priemysel a po nástupe Chaveza dokonca ho bez náhrady vyvlastňovať, Američania sa nahnevali. Pokúsili sa niekoľkokrát o zvrhnutie vlád v Caracase, ale neúspešne. Až dnes, takmer po pol storočí sa brieždi na lepšie časy.

Nielen pre Chevron, ktorý v posledných rokoch uzatvoril s Madurom viaceré joint ventures a keď mu cez ne nepršalo, tak aspoň kvapkalo. Zdá sa, že aj pre ExxonMobile, ba zdá sa, že práve a predovšetkým pre ExxonMobile. Ten bol Madurom a jeho súdnictvom z Venezuely postupne vytlačený a tak sa cez svoj vplyv na Trumpa a spol. rozhodol konať. Vybavil si u Trumpa Madurov pád. V nových, postmadurovských časoch bude mať ExxonMobile nad Chevronom nespochybniteľnú prevahu. Predvčerajšou úspešnou akciou Delta Forces vlastne ExxonMobile vyhral nad Chevronom – nad korporáciou s dobrými kontaktmi na Demokratickú stranu nie však na Republikánov či nedajbože extrémistov z MAGA. Trump si včera v jednom z vyjadrení otvorene pochvaľoval, že teraz sa Caracas k „jeho chlapcom“ z ExxonMobile už bude správať slušne…

Zaujímavá je teraz pozícia investičnej magakorporácie BlackRock. Tá mala a má u oboch rivalov svojich 6-7 % akcií. Ibaže kým v Chevrone je BlackRock najväčší akcionár, v ExxonMobile sa musí uspokojiť s 2-3 miestom /po Vanguard a Warren Buffett resp. Berkshire Hathaway. Za Bidena tak veľmi úspešná BlackRock pádom Madura bude musieť mierne stiahnuť chvost.

Prerozdelenie moci medzi americkými ropnými megakorporáciami vo väzbe na Venezuelu je príčinou ale aj hlavným výsledkom Madurovho pádu. Svoje dopady však Madurov pád bude mať aj na presuny síl medzi desiatkami či stovkami neropných amerických korporácií naprieč odvetviami.

Trumpova akcia vo Venezuele ovplyvní samozrejme aj svet politiky. Paradoxne, Trumpov venezuelský úspech poškodí jeho politických spojencov či „klientov“ doma /v rámci štruktúr Republikánskej strany i v rámci hnutia MAGA/ ale aj v zahraničí.

Otvorený predátorský prístup Trumpa k ostatným štátom/národom sveta, cynizmus v uplatňovaní amerického ekonomického egoizmu určite oberie jeho kamaráta Viktora Orbána o tisíce citlivejších voličov v parlamentných voľbách v Maďarsku. Romantickí konzervatívci však dostali od svojho idolu po pysku aj na Slovensku Fico stratil jeden zo zdrojov ideového zdôvodňovania svojho socdemáckeho konzervativizmu či tzv. rurálneho chápania sociálnej demokracie.

Vyjednávaciu silu stratia na domácej scéne aj ďalší Trumpovi sympatizanti: v Taliansku, v Poľsku, v Rakúsku, v Nemecku no osobitne vo Francúzsku /Le Penová už reagovala…/. U menej realistických ruských voličov si svoje odskáče aj V.V.Putin. Samozrejme, že aj argentínsky prezident Milei a šéfovia vlád či opozičných strán v Brazílii, Ekvadore, Bolívii, Peru, Guatemale…

Nevedno, čo s negatívnymi vedľajšími dôsledkami amerického triumfu vo Venezuele Trump zamýšľa robiť. Nevedno dokonca ani to, či sa nad tým vôbec zamýšľa. Nevedno, či je toho vôbec schopný. Nazdám sa však, že v Trumpovom okolí je dosť bystroumných ľudí, čo ho presvedčia, že geopolitika aj tej najsilnejšej superveľmoci nemôže dlhodobo prežiť bez svojho životne dôležitého „planktónu“, bez veľkých strategických partnerov, bez početných väčších, menších ba i celkom malých spojencov, vazalov, pešiakov a pod.

Z krátkodobého hľadiska môže Trump vinou svojej veľkolepej venezuelskej akcie prehrať voľby v Maďarsku, neskôr na Slovensku, v Poľsku, Nemecku, Francúzsku… Trumpovi to však môže byť jedno. On žije takmer iba v prezente, nanajvýš s perspektívou do najbližších prezidentských volieb. A potom, milý pán viceprezident Vance, potom sa „uvidí“…