denne menu

Petra Pellegriniho málokedy chválim. Tentokrát ale musím. Lebo komu česť, tomu česť. /A Baránkovi trúba/. V dnešnom príhovore, moderovanom na poludnie v Rádiu Slovensko nebystrým a zlomyseľným moderátorom Baránkom, bol excelentný. Ani nie tak z hľadiska myšlienkovej invencie ako skôr z hľadiska sociálnej inteligencie, čiže jadra diplomatickej kompetentnosti štátnika.

Beránek bol na začiatku „besedy“ akoby diablom posadnutý. Kládol Pellegrinimu jednu latentne protificovskú otázku za druhou. Celkove ich položil päť. / Následne v implicitnej podobe ešte viac, ale kašľať na to/. V otázkach bolo samé „čo myslíte, prečo to Fico“, „Fico sa vyjadril tak či onak,-čo vy na to“, „čo si myslíte, prečo Fico“, „nie je podľa vás Fico už príliš obohraný ?“…a tak ďalej, a tak podobne. Baránek zo seba chrlil jednu intrigu, jedno podpichovanie, jedna provokácia za druhou. – Jeden pokus rozoštvať Pellegriniho s Ficom za druhým…Chabé pokusy, pán Baránek. Ani jeden sa nepodaril.

Ale inak, čisto formálne, bola to paráda. Keby to takto niekto uplatňoval napr. na adresu nejakej vznešenej opozičnej „osobnosti“ , trebárs Čaputovej, Odora, Šimečku či Mikloška, bolo by na neho zle nedobre. Bol by za nevychovanca, lebo by hovoril / ohováral / o niekom za jeho chrbtom, rozprával by o niekom, kto na hovorení-ohováraní nie je prítomný. A to sa nemá.

Leitmotívom Baránkovej antificovskej konštrukcie bolo idea konfliktu medzi prezidentom a premiérom, podobná konfliktu medzi V.Mečiarom a M.Kováčom. Tú mu ale Pellegrini v zárodku znivočil, keď zhodnotil svoj vzťah s Ficom ako pozitívny, pracovne plodný, konštruktívny. Baránek po Pellegriniho zhodnotení zhasol. A musel prejsť ku ďalším protivládnym provokáciám.

Baránek v komentovaní súčasnej práce vlády často spomínal frázu, že Ficovci sa miesto riešenia každodenných problémov ľudí venujú okrajovým témam. Do NSRSR vraj prinášajú zákony, ktoré ľuďom život nezlepšia a ktoré sú dôležité iba pre centralizáciu moci v rukách R. Fica a spol. Je to paradox, lebo témy, ktoré podľa Baránka /ale hlavne podľa Pellegriniho/ ľudí nezaujímajú, nadhadzoval práve Baránek. A pokiaľ ide o NRSR, ich prerokovávanie na úkor zákonov, prínosných aj pre bežných ľudí, predlžujú takmer výlučne iba opoziční poslanci.

Pellegrini na rozdiel od Baránka zahral na strunu objektívnosti a nestrannosti. Invenčná bola jeho analýza mentálneho stavu opozície a jej pripravenosti vládnuť po event. budúcich víťazných voľbách. No zaujala aj jeho kritika prehnanej „láskavosti“ a servilnosti médií pri komentovaní opozičných chýb a zlyhaní.

Na druhej strane, Pellegrini v sebe nezaprel oportunistu. Dôležité vládne zákony zrejme aj naďalej nebude posudzovať z hľadiska ich prínosu pre ekonomicko-sociálny rozvoj SR a pre zosilnenie sily zákona na jeho území, ale iba podľa toho, na akej strane je v prieskumoch verejnej mienky /formovanej protislovenskými médiami/ prevažná väčšina občanov. Pellegrini aj pod dnešku zostáva ľúbivý populista, ktorý tancuje nad problémami ako pestrofafebný motýľ. Môže si to dovoliť, lebo takmer o ničom nerozhoduje a takmer za nič nenesie zodpovednosť.

Napriek tomu, klobúk dolu, pán prezident. Nedali ste sa zákernému moderátorovi STVR lacno „ošáliť“. Nedali ste sa vyprovokovať ku konfliktu s premiérom. To veru nie je málo. Takže: tentokrát – dobrá práca.