denne menu

Gauleiterovi Naďovi sa zadarilo. Mladí aktivisti- asi z jeho strany, popísali okolie popradského gymnázia „…okotskými“ nápismi a dosiahli, že stretnutie predsedu vlády SR so študentami bolo zrušené. Naď sa priznal, že bol pred návštevou Fica na gymnáziu v styku s „mnohými“ rodičmi a učiteľmi, ktorí údajne žiadali, aby bola Ficova akcia zrušená. Áno, napokon bola naozaj zrušená.

Média v SR, teda napospol protificovské médiá ťažko maskujú radosť z tejto udalosti. Opisujú ju ako akt spontánneho a všeobecného odporu proti R.Ficovi a jeho vláde. Ani čo by študenti a ich rodičia do nohy Fica nenávideli, akoby na škole nebol okrem riaditeľky nikto, žiaden pedagóg či žiaden študent, ktorý by sa chcel s predsedom vlády stretnúť a porozprávať.

Samozrejme, je to nezmysel. Aj v Poprade sú ľudia rozdelení na dve takmer rovnaké časti-na tých, čo Fica volia a na tých, čo ho nenávidia. Druhá časť popradčanov – antificovcov je teraz spokojná. Prvá je však určite sklamaná. Považujú incident a jeho dôsledky za fašistický akt. Prečo ? Lebo učitelia, študenti a ich rodičia neodmietli Ficovu prednášku v demokratickom hlasovaní. Odmietnutie spôsobila diverzia malej ale dobre organizovanej agresívnej skupinky. Takejto skupinke, uznávajúcej za jedine správny iba svoj názor a presadzujúcej svoj názor netolerantne lež mimoriadne agresívne – sa hovorí FAŠISTI. Či vzhľadom na to, že v pozadí akcie stál progresívno-liberálny Naď, sa im hovorí LIBERÁLFAŠISTI. Mládežnícke práve tak ako dospelácke bunky šírenia Naďovej nespratníckej ideológie možno nazvať fašistické či liberálfašistické. Smutným znakom súčasnosti je, že sa naďovský fašizmus dostal v Poprade z ulice na gymnázium a tu potom nielen medzi žiakov ale aj medzi pedagógov.

A máme to. Mladí fašizoidní študenti sa nestali ficobijcami-fašistami na základe vlastných životných skúseností a poznatkov. Oni sa sfašizovali na základe vplyvu našich takmer napospol protivládnych a protificovských médií. No keby že len médií. Sám Naď priznal, že aj vďaka protivládnym názorom, ktoré na škole šíria „mnohí pedagógovia“.

Čo by teraz malo nasledovať ? Samozrejme defašizácia pedagogického zboru popradského gymnázia. Samozrejme, že dôkladné vyšetrenie a identifikácia študentov, ktorí incident proti Ficovi realizovali. Samozrejme, že zákaz akcií akýchkoľvek politických strán a politikov na popradskom gymnáziu. Samozrejme, že dobrovoľná a v mimoštudijnom čase uskutočnená Ficova prednáška v uzavretom priestore niekde v Poprade. Samozrejme, že by sa na nej mohli zúčastniť iba skutoční záujemcovia o Ficovo vystúpenie. Provokatérom, výtržníkom by mal byť vstup na takúto akciu znemožnený. Nie je to demokratické ? Nie, nie je. Tak ako nie je demokratické, aby malá vulgárna či vrešťavá skupinka mladíkov zabránila zúčastniť sa akcie tým študentom a pedagógom, ktorí sa s Ficom stretnúť chceli a boli zvedaví na jeho názory.

Žijeme zlatý čas extrémizmu a verbálneho ale aj fyzického terorizmu. Kedysi chodili demokratickí ale aj autoritatívni funkcionári po svete peši bez ochranky, tak ako Heydrich či dr. Tiso, jazdili po meste autom iba so šoférom. Dnes sa to nedá. Dnes si treba platiť ochranku. Tá nebezpečenstvo fašistického útoku zníži na minimum. Úplne ho odstráni ale nedokáže. Príkladom je cintulovský atentát v Handlovej.

Vládni činitelia všade vo svete, Slovensko nevynímajúc, musia akceptovať, že majú v krajine nie iba svojich fanúšikov ale aj nepriateľov. Nepriateľov neraz až za hrob. Ako to zohľadniť, ako na to reagovať ? Minimalizáciou spontánnych stretov politika s občanmi ? Dá sa to, ale politik, čo sa „skrýva“ pred ľuďmi zanedlho ako politik skončil. Politik je od slova polis čiže mesto, obec a bez živého kontaktu s obcou a jej občanmi politik vopred prehráva každé voľby. Takže ako? Má ísť politik bez ohľadu na riziko vypískania, nadávania, fyzických stretov medzi ľudí alebo nie ?

Sam ozrejme, že má. Prípravu a priebeh stretnutia však nemôže ponechať živelnému vývoju. Musí mať v štábe dostatok ľudí, ktorí postrážia miesto, čas a okolie verejného vystúpenia. Musí mať v dave svojich ľudí, ktorí sú ochotní a schopní riešiť provokatérov a výtržníkov. Prvotnú elimináciu fašizoidných narušiteľov musia vykonať jeho ľudia. – Jeho ľudia, no zároveň ľudia „z davu“. Až keď sa veci skomplikujú, je na rade polícia.

Vráťme sa do Popradu. Je isté, že medzi študentmi a pedagógmi gymnázia nie sú len antificovci ale aj Ficovi fanúšikovia. O nich, o tých, čo o prednášku R.Fica požiadali sa mal oprieť okruh pro-ficovských aktivistov. Tí mali konať a ficobijcov umlčať. Hanba nehanba, na popradskom gymnáziu mala kosa udrieť o kameň. Prednáška sa mala konať. Na nej by mali byť aktívni nielen antificovci ale aj Ficovi priaznivci. Ficovci nesmú vypratávať politické pole ficobijcom. Nepriateľov R.Fica sa neradno báť. Prekrikovať a prekričať ich nesmie byť vnímané ako hanba. Každý politik si musí byť vedomý, že má aj nepriateľov. S nepriateľmi treba bojovať, nie sa urážať, že ma tu či tam neľúbia.

Treba si priznať, že to čo tu dnes /NO NIE IBA NA SLOVENSKU/ máme je čosi ako studená občianska vojna. Vojne, keď už raz vypukne, sa nedá utiecť. Vojnu potom treba ukončiť buď férovým prímerím alebo ju treba ukončiť víťazstvom.

Onedlho tu budeme mať 17.november- veľký deň opozície, deň veľkých pouličných protivládnych výtržností. Udalosti na gymnáziu v Poprade sú predskokanom toho, čoho svedkami budeme o necelý týždeň. Fašisti Naď, Grohling, Matovič, Šimečka sa chystajú udrieť. My Slováci im nesmieme ustúpiť. Musíme si pripraviť protiúder. Protiúder dostatočne silný na to, aby sa z neho spamätávali dostatočne dlho. Nech si ešte mesiace po ňom lížu rany. Vláda SR tým získa čas na normálne a efektívne vládnutie.