denne menu

História nie je rozprávkový boj dobra so zlom. História nie je čiernobiela. Historické osobnosti nie sú iba dobré alebo iba zlé. Dejiny národa sú plné rozporov. Udalosti, ktoré sa stali sa viacerým národom sa neraz inak opisujú v dejepise jedného a inak v dejepise iného národa.

Ilustráciou takéhoto vývoja je príbeh jednej z najpočetnejších jednotiek Hlinkovej gardy- jednotky gardistov z Topoľčian. Písal sa rok 1939, bolo to čoskoro po vzniku prvej Slovenskej republiky. Hoci horthyovské Maďarsko patrilo medzi prvé krajiny, ktoré uznalo nezávislé Slovensko, jedna vec boli diplomatické tančeky Budapešti a iná vec zase jej národnoštátne ambície konkrétne tzv. veľkomaďarské ambície.

Maďari uznali prvú SR, no ihneď zlovestne dodali, že východné hranice SR budú potrebovať ešte značné korektúry. Maďari si pod korektúrami predstavovali prisvojenie podstatnej časti východného Slovenska, prakticky až po Prešov resp. po Branisko. Slovenským orgánom vo východoslovenských okresoch dali ultimátum, aby tieto územia ihneď opustili. Keď to orgány SR odmietli, začali Maďari vojenskú ofenzívu. Rozpútala sa tzv. Malá vojna.

Maďari sa nazdali, že mladučká SR, ktorá ešte nemala skonsolidovanú armádu, nehovoriac o vojenských opevneniach bude pre horthyovských revanšistov ľahké sústo. Našťastie, podcenili nás. Jednotky, dislokované na Východe ešte od čias č-sl. štátu začali klásť maďarskej armáde tvrdý odpor. Bohužiaľ, tam kde kasárne bývalej ČSR neboli, postupovali Maďari do hĺbky SR pomerne ľahko. A boli by dosiahli aj rýdzo slovenské mestá ako Michalovce a Humenné, keby vo vtedajšom slovenskom štáte neexistovala ako-tak vycvičená a aspoň ručnými zbraňami vyzbrojená vojenská zložka HSĽS, – Hlinkova garda. Jej príslušníci obratom a dobrovoľne odišli na miesta, ktoré armáda SR ešte nedokázala zaplniť.

Početná jednotka HG z Topoľčian v sile 500 mužov takto odišla na front proti Maďarom do oblasti okresu Snina. Hoci nemala žiadnu ťažšiu vojenskú techniku, podarilo sa jej zastaviť horthyovcov na polceste zo Stakčína resp. z Uble do Sniny. Tu sa potom na 6 rokov stanovila hranica medzi SR tými časťami SR, ktoré boli pod okupáciou Maďarska. Rozhodný odpor topoľčianskych gardistov bol jedným z faktorov, ktoré /samozrejme aj spolu s odporom armády SR a spolu s tlakom Berlína/ prispeli ku stabilizácie slovenskej moci na Východnom Slovensku.

Smutnou kapitolou jednotky HG v Topoľčanoch bolo však neskôr, už pár mesiacov po skončení 2.sv. vojny, zapletenie niekoľkých jej členov do smutných udalostí spred 80-rokov. Zapletenie sa do pogromu topoľčianskych Židov. Do fyzických útokov na tých „šťastlivcov“ ktorí prežili koncentráky alebo ukrývanie sa kade-tade pred fašistickým prenasledovaním.

Medzi zjavné príčiny lynčovania topoľčianskych Židov patrilo sťahovanie vrátivších sa Židov do ich pôvodných domov, z ktorých vytlačili medzi časom už tam nasťahovaných Slovákov. /Prevažne Slovákov, ktorých vlastné obydlia boli zničené cez SNP alebo pri prechode frontu/. Svoj podiel mali aj ambície Židov obsadzovať vplyvné funkcie v nových povojnových orgánoch štátnej správy. Napríklad aj v školskej správe. Údajne z iniciatívy topoľčianskych Židov prijalo bratislavské povereníctvo školstva rozhodnutie prepustiť z učiteľských pozícií v topoľčianskej škole katolícke rádové sestry.

Topoľčanci sa rozhodli rádové sestry brániť, aj za cenu násilia. Násilia, ktoré sa potom začalo uplatňovať voči všetkým Židom v meste. Vrátane miestneho lekára, obchodníkov, úradníkov…

Prevažnú väčšinu násilníkov tvorili topoľčianske ženy, bigotné katolíčky. Fyzické násilie však páchali najmä muži. Bývalí gardisti, ruka v ruke s bývalými partizánmi a robotníkmi z miestnych firiem a firmičiek. Našťastie, aj keď medzi Židmi bolo niekoľko vážnejšie zranených, k žiadnemu usmrteniu nedošlo.

Takže tak. Včerajší pozitívni hrdinovia sa neraz, v inej situácii a za trochu iných okolností môžu zmeniť na ich negatívny ekvivalent. Z obrancov vlasti sa môžu stať výtržníci či brutálni násilníci. Poučenie aj pre dnešok ? Asi áno. Život ľudí a spoločenský život v komunite vie byť taký mnohotvárny, že pri akomkoľvek definitívnom hodnotení dobra a zla v ich vývoji treba byť veľmi, veľmi opatrný.