denne menu

Víťazstvo Babiša a jeho možných povolebných vládnych partnerov z SPD a „Stačilo“ je, zdá sa, už neodvratné. Preto sorosoidné bruselské bandy progresívcov a liberálov čoraz silnejšie špekulujú, ako tomu nejakou administratívnou cestou zabrániť.

Aj keď je v titulku uvedená „rumunská“ cesta, podobnosť ČR a Rumunska je iba z hľadiska konečného cieľa /-odstavenia legálne zvoleného vodcu opozície od nástupu k moci/ , nie z hľadiska techniky realizácie. V Česku sa naplánovali iné finty, ktoré by víťazovi volieb zabránili ujať sa svojej premiérskej funkcie. Podstata tkvie v tom, že slniečkár P.Pavel odmietne poveriť Babiša zostavením povolebnej vlády, lebo Babiš je osoba obžalovaná na súde za kauzu Bocianie hniezdo. Navyše aj preto, lebo Babiš sa de facto neodstrihol od svojho Agrofertu a po jeho nástupe do vlády by hrozil konflikt záujmov.

Všetko toto sú samozrejme veľmi prehľadné finty. Po prvé, kauza Bocianie hniezdo bola v minulosti uzavretá s tým, že Babiš pri nej neurobil nič protiprávne. Pred cca rokom a pol, keď prieskumy verejnej mienky začali signalizovať možný návrat Babiša k moci, celá kauza sa znovu oživila-so zdôvodnením , že sa objavili nové skutočnosti, „nútiace“ vec na súde opätovne otvoriť. Samozrejme, nič svetoborné sa neobjavilo a súd, pokiaľ bude čo len trochu apolitický, vec opäť ukončí bez Babišovho odsúdenia. To však už bude po voľbách a P.Pavel už svoj odmietavý verdikt k Babišovi bude mať dávno vyrieknutý. Čosi podobné, ibaže v modrom je údajný Babišov konflikt záujmov pri Agroferte. Tu sa formálno-právne nedá proti Babišovi nič spraviť,- lebo Babiš už formálne nemá k Agrofertu žiaden právny vzťah. No dá sa namietať, že Babiš má na Agrofert stále nejaký neformálny sociálnopsychologický zákulisný vplyv. Isteže má, ale to nie je vec práva ale skôr vzťahovej psychológie. Dokázať, že Babiš o Agroferte stále rozhoduje by bolo /pri troche Babišovej chytrosti/ prakticky nemožné.

Bruselskí sorosoidní slniečkári v spolupráci s ich pražskými kolaborantmi sa snažia vládnutiu Babiša s okamurovcami a faktickými sociálnymi demokratmi zabrániť aj inak. Tentokrát cez kriminalizáciu SPD a alianciu „Stačilo“. V prípade SPD sa kriminalizujú jej bilbordy, údajne propagujúce veľmi, veľmi veľmi zlé veci. Nejdem tu popisovať aké, lebo účelovosť obvinenia SPD je zjavná aj slepému. V prípade „Stačilo“ sa zase zákerne špekuluje o tom, či náhodou nejde o koalíciu strán a teda či sa ako kvorum na vstup do parlamentu nemá vyžadovať vyššie % hlasov.

Podobný problém sa riešil aj u nás na Slovensku. Išlo o to, či je napr. OĽaNO jeden volebný subjekt alebo či je to volebná koalícia. Rozhodnutie volebných orgánov je, že OLaNO alebo aj SNS, SaS sú jeden subjekt, hoci na ich volebných kandidátkach sú aj ľudia z iných politických strán. Vzhľadom na totožnosť resp. podobnosť českých a slovenských volebných zákonov možno očakávať, že pri férovom rozhodovaní bude výsledok právnej analýzy aj v Česku rovnaký ako na Slovensku.

Všetky tieto zdanlivo vecné hradčanské analýzy problémovosti budúcej vládnej koalície ANO, SPD a Stačilo na míle smrdia účelovosťou. Sú to len chabé pokusy podliakov zabrániť v demokratických voľbách zákonne zvoleným zástupcom českého ľudu, aby sa ujali funkcií a začali riadiť ČR trochu inak, než to Brusel chce. Otázkou je, či tento ľud dopustí, aby podliaci z radov českej euro-hujerskej elity a z radov Bruselu a sorosovcov ignorovali ich vôľu, t.j. vôľu ľudu. Otázkou je, či masy na uliciach vystúpia proti volebnej manipulácii a obránia si svoje demokratické práva alebo to vzdajú.

A samozrejme otázkou je aj to, do akej miery sa odváži Brusel a jeho pražskí kolaboranti nasadiť proti ľudovým masám brachiálnu moc. Otázkou je, či nasadia proti ev. masám nespokojencov silu polície, armády a justície. Otázkou je či budú Česi smelší ako Rumuni. Či pôjdu do boja alebo či cúvnu a prispôsobia sa tvrdej realite-t.j. progresívnoliberálnej slniečkárskej totalite, aká dnes bohužiaľ vo väčšine „demokratických“ krajín Európy vládne. – Teda aj v Česku a onedlho môžbyť aj na Slovensku…