denne menu

Včerajšie a dnešné masové demonštrácie v Kyjeve sú signálom, že sa to Zelenskému začína všetko akosi rúcať pod nohami. Už nie iba v strategicky ultra-významnom Pokrovsku /Krasnoarmejsku/, kam prenikli prvé ruské jednotky, ale i hlboko v zázemí.

Zelenskyj dal pokyn, aby jeho partia narýchlo vo Verchovnej rade odsúhlasila podriadenie protikorupčnej agentúry a protikorupčnej prokuratúry pod úrad Hlavného prokurátora Ukrajiny /teda pod Zelenského exekutívu/. Tento krok sám o sebe nie je formálne nedemokratický. Prečo teda zrazu mladí aktivisti, najmä zo Západom platených mimovládok tak vehementne protestujú ? Pretože ich západní tútori strácajú páku, ktorou doposiaľ mohli /obviňovaním z korupcie alebo hrozbou takéhoto obvinenia/ kohokoľvek, dokonca aj zo Zelenského najbližšieho okolia, tlačiť, kam chceli a odstraňovať z úradu kedykoľvek chceli.

Demonštrácie proti centralizácii Zelenského moci sú de facto DEMONŠTRÁCIAMI BRUSELU /cez ním platené kyjevské mimovládky/ proti Zelenskému. Sú varovaním, že Brusel je so Zelenským otvorene nespokojný. Nie iba s tým ,ako sa na finančnej pomoci z Bruselu ohromne nabaľujú rodiny zo Zelenského suity, ale najmä s tým, ako Zelenskyj zvláda svoju hlavnú úlohu-podrývať Rusko svojimi útokmi na fronte a svojimi sabotážami v ruskom tyle. Keby Zelenského armáda na frontoch postupovala, prepáčil by mu Západ aj tie miliardy, čo sa strácajú v bezodných korupčných ukrajinských vreckách. Ibaže Zelenskyj stráca na fronte jednu pozíciu za druhou, Rusko vojnou neoslabuje ale mocnie. Nespokojnosť západoeurópskych tútorov je teda čoraz zjavnejšia.

Západ pri likvidácii „prezidentov“ á la Zelenskyj, ktorých sám inštaloval do funkcií aby dosahovali jeho ciele, používa v prípade ich zlyhania obohratú ale stále pôsobivú „pesničku“ obvinenia bývalého „dobrého chlapca-demokrata“ z korupcie a diktátorských sklonov. Obvinenia z toho, že sa kedysi „dobrý chlapec“ zmenil na „zlého chlapca“. Že sa spreneveril svojim demokratickým ideálom. Takáto pesnička býva predohrou k tragédii,-v ktorej pôvodne dobrému no teraz už zlému chlapcovi pôjde o krk. Takáto pesnička včera zaznela na kyjevských uliciach. – Zelenskyj by mal vedieť, čo to znamená a koľká bije.

A Zelenskyj to asi už vie. Vie, že v krajine, v ktorej je stanné právo a zákaz vychádzania,-zhromaždiť z večera na ráno tisíce protivládnych demonštrantov- to nie je len tak. Vie, že za tým musí byť nejaký veľmi veľmi silný dirigent. Dirigent, čo má vplyv aj v povestnej tajnej službe SBU, a áno, aj v ukrajinskej armáde. Dirigent, ktorý to diriguje z ambasád krajín EU/NATO a ktorý dostal partitúru od skladateľov z Bruselu ba možno aj z Londýna, kde v „exile“ veľvyslancuje najpopulárnejší ukrajinský politik súčasnosti – generál Zalužnyj.

Zelenskyj vie, koľká bije. Snažil sa a snaží sa čosi robiť, aby prežil. Odvolal svojho predsedu vlády Šmyhaľa a nahradil ho akousi Svyrydenkovou, paňou s dobrou angličtinou, avšak rovnako vernou Zelenského figúrkou ako bol predchádzajúci premiér. Aby si posilnil pozíciu v domácich oligarchických kruhoch, vyhlásil ročné /?/ MORATÓRIUM NA DAŇOVÉ KONTROLY. Zaujímavé je, že tento v civilizovaných krajinách extrémne zriedkavý krok si v médiách na Západe, samozrejme vrátane slovenských médií, nikto takmer ani nevšimol.

Druhý krok tohto typu-podriadenie protikorupčných konaní de facto priamo Zelenskému si však už Západ všimol a na rozdiel od zrušenia daňovej šikany pre domácich podnikateľov už aj veľmi silno /demonštráciami ním platených aktivistov/ zareagoval. Nejde už totiž iba o opatrenie smerujúce takpovediac do kuchyne domácej oligarchie ale o pokus vyšmyknúť sa z vonkajšieho jarma, ktoré Zelenskému nainštaloval Brusel. Londýn či Washington. Západ Zelenskému strpel, že si posilnil podporu zo strany domácej oligarchie, no to, aby si posilnil pozíciu zhodením jarma „nezávislých“ protikorupčných inštitúcií už nestrpí.

Západ musí urýchlene konať. O to skôr, že nie iba USA ale už ani spočiatku takí veľkorysí západoeurópski donori Ukrajiny – najmä Nemecko, nemajú dosť peňazí a dosť zbraní, aby Zelenskému naďalej pomáhali. Americké periodikum MWM to ilustruje na príklade dodávky Patriotov z Nemecka. Nemecký minister obrany Pistorius sľuboval, že jeho krajina poskytne Ukrajine 5 systémov Patriot z vlastných zdrojov. MWM ale upozorňuje, že to nebude také jednoduché. Nemci totiž mali podľa skorších vyjadrení Pistoriusa 6 systémov Patriot. Tri tieto systémy na UA už dodali /a Rusi ich tam už aj stihli zničiť…/, no ďalšie už ťažko dodajú. Dva sú totiž trvale dislokované na obranu NATO v Poľsku a jeden je využívaný na demonštračné a výcvikové účely v Nemecku samotnom. Náhrada priamo z USA je na dlhé lakte. Skoršia možnosť-vziať si dva systémy Patriot zo Švajčiarska tu síce je, ale iba po 2027, kedy by USA mali Švajčiarom konečne dodať dávno zaplatené a veľmi omeškané nové Patrioty z USA.

Nuž pánovi Zelenskému sa to akosi pod nohami rúca a rúca. Rusi sú v Pokrovsku, spásonosné Patrioty neprichádzajú a tie čo aj prijdu, ruské Kindžaly nivočia. Západ nestíha ničiteľskému tempu Rusov. Nestíha Patrioty tak rýchlo vyrábať a dodávať, ako ich Rusi stíhajú ničiť. No a aby toho nebolo málo, rúca sa to teraz Zelenskému už aj v Kyjeve. Západní tútori sú s ním nespokojní a zdá sa, že čosi chystajú.

Zalužnyj možno má z Londýna do Kyjeva zabukované už aj lietadlo. Zelenskyj ale verí, že celá vec ešte nie je až taká horúca. Verí, že ide iba o „žltú kartu“, že ide o ostrejšie varovanie a že to s ním Západ ešte istý čas predsa len potiahne. Či je Zelenského viera ešte opodstatnená alebo či je jeho misia už na konci, ukážu najbližšie dni.

-Podľa najnovších správ Zelenskyj sa rozhodol ísť svojej viere v ústrety. Oznámil, že cúvne a „nezávislosť“ protikorupčných inštitúcií obnoví. Pomôže mu to ? -Požijeme, uvidíme. No skúsenosti nás učia, že ak sa krčah začne rozpadať, darmo ho chytáme za uško.

Medzi analytikmi na Západe i na Východe prevládalo presvedčenie, že na Ukrajine súčasnú opotrebovaciu hru nervov prehrá tá strana, v ktorej skôr začnú chýbať finančné, ľudské a materiálne zdroje a v ktorej nespokojnosť obyvateľstva skôr vyústi do veľkej nespokojnosti s vládou. Zdá sa, že sa analytici nemýlili a že k tomu v jednej zo strán bojujúcich na Ukrajine už začína dochádzať. – Hádajte, v ktorej krajine to je.

Nech je akokoľvek, nielen totálne vojenské víťazstvo, ale aj zrútenie vonkajších a VNÚTORNÝCH pozícií jednej zo strán je cesta k mieru. Dúfajme , že nie iba k prechodnému prímeriu pod velením generála Zalužného, ale k ozajstnému, trvalo udržateľnému mieru.