denne menu

Včera Valášek a Štefunko spolu s politikmi OLaNO a niektorými médiami demagogicky zaútočili na vládu SR, – že vraj kupuje drahý ruský plyn a že vraj počas svojho vládnutia neurobila nič preto, aby sa do SR dostal lacný plyn neruského pôvodu. V ich tvrdeniach sú veľké klamstvá. Pokúsme sa rozobrať, prečo.

Po prvé, nie je pravda, že SR má kvôli importu prevažne ruského plynu takmer najvyššie ceny plynu v EU. V prípade plynu pre domácnosti máme naopak, takmer najnižšie ceny v EU. Áno, v prípade plynu pre podnikateľov je to inak, no ani tu nie sme tí najhorší. Drahší plyn než my na Slovensku majú napr. v Švédsku, Fínsku, Dánsku a približne rovnakú cenu ako my majú aj podnikatelia v Nemecku. Ide o aktuálne ceny, nie o potenciálne ceny v budúcnosti. Potenciál rastu cien plynu máme naozaj najhorší v EU. Ide však o dôsledok chystaného nárastu ceny potom, čo nám EK zakáže dovoz akéhokoľvek plynu z Ruska. Na vine takejto ceny nie je Fico alebo nejaký iný premiér v minulosti ale zničujúce rozhodnutie Bruselu.

Môže za to fanaticky rusofóbna bruselská politika. Fico sa dnes snaží hrôzu, aká nás čaká od 1.1.2028 zmierniť. Či sa mu to podarí, nevedno.. Pretože naráža nielen na nepriateľské postoje Bruselu ale aj na vzhľadom na zákernú politiku „čím horšie tým lepšie“ zo strany našej dnešnej opozície.

Ceny importovaného plynu závisia od toho, či ide o potrubný plyn alebo o LNG. No závisia aj od toho, či sú ceny dohodnuté ako spotové, t.j. platné pre daný okamih vývoja na burze alebo či ide o ceny na báze dlhodobých kontraktov. Vo všeobecnosti je plyn z potrubia pre krajiny, do ktorých potrubie vedie priamo z nálezísk lacnejšie ako LNG. LNG je lacnejší iba v krajinách, kam takéto plynové potrubie nevedie, ktoré majú more a tak možnosť dovážať lacný LNG z Alžírska, Kataru či USA. Naopak, LNG je výrazne drahší v krajinách, ktoré nemajú prístup k moru a sú ďaleko od LNG terminálov.

Spotové ceny plynu sú po väčšinu roka vyššie ako dlhodobo kontrahované odbery plynu. Lacnejšie sú spotové ceny počas nízkeho odberu v lete alebo počas ekonomickej krízy. Príp. vtedy, keď potrubie vedie cez miesta konfliktov. Drahšie spotové ceny sú naopak v zime a počas ekonomickej depresie.

Dlhodobo kontrahované ceny súvisia so záväzkami odberateľov stabilne a v určených objemoch kupovať plyn za dlhodobo dohodnutú cenu. V tejto cene sú neraz zakomponované aj množstvenné zľavy a to vo väčšom rozsahu ako pri spotových cenách. A sú tam aj iné obojstranne výhodné dojednania. Dlhodobo kontrahované ceny sú spravidla nižšie ako ceny spotové. No v istých krátkych obdobiach môžu byť aj vyššie, Napríklad v lete alebo počas ekonomickej krízy.

– A práve tento fakt dnes zneužívajú demagógovia ako je Valášek, Štefunko či „experti“ z OLaNO. Nečudo, že sa ozývajú práve teraz v lete a v čase hospodárskej recesie, osobitne v priemysle. Teraz sú spotové ceny plynu naozaj o trochu nižšie než sú ceny za dlhodobé dodávky potrubového plynu.

Z uvedeného vyplýva, že pre SR je najvýhodnejšie mať potrubný plyn z Ruska a to na základe dlhodobých kontraktov. Tento plyn môže byť v niektorých momentoch /leto, ekonomická kríza/ drahší ako LNG spotový plyn. No v prevažnej časti roka a v dlhodobom horizonte je v priemere lacnejší ako napr. LNG plyn za spotové ceny, dopravovaný do SR dlhou a zložitou transportnou trasou cez viacero štátov.

Toto je prirodzená situácia. V okamihu, ak do obchodovania s plynom umelo zasiahne politika-rôzne zákazy, sankcie, ekologické a politické obmedzenia, nehovoriac o vojnách v mieste nálezísk či na transportnej trase sa cenové charakteristiky plynu radikálne menia. Zväčša na krátky čas, no dakedy je cenová neistota až nepríjemne dlhá.

My na Slovensku takýto čas neistoty práve žijeme. Plyn za najvýhodnejšie ceny- ruský plyn z potrubia, vedúceho z nálezísk priamo k nám, totiž Zelenskij zablokoval. Dlhodobo kontrahovaný ruský plyn preto musíme dovážať po drahších trasách cez Turecko … a Maďarsko. Aj tento plyn, lebo ide o ruský plyn však chce EU zablokovať, dlhodobo zakázať.

No a tu sme v epicentre našej možnej pohromy. Ak sa Ficovi nepodarí v Bruslei dojednať výnimku na dlší odber ruského plynu, alebo kompenzáciu zvýšených nákladov na neruský plyn resp. i úhradu takmer 20 mld penále Gazpromu za porušenie dlhodobého kontraktu, – teda všetko vecí, ktoré sme my v SR NEZAVINILI, ktoré zavinil Brusel, bude u nás zle-nedobre. Plyn samozrejme budeme môcť kúpiť za spotové ceny od rôznych svetových dodávateľov. Pretože však k nám zo žiadneho iného okrem ruského náleziska potrubie nevedie, budeme musieť kupovať LNG plyn a ten potom zložito, cez rôzne ad hoc potrubia z miest , kde sa LNG mení na plynové skupenstvo, dopravovať na Slovensko.

Nie vinou nečinnosti počas 14 rokov vlády Smeru, ale vinou 3 ročnej protiruskej politiky Bruselu sa SR spomedzi krajín EU ocitne v úplne najhoršej situácii. Pre tak priemyselnú krajinu, akou je SR, dokonca likvidačnej. Jediné čo nám zostáva, je bojovať za výnimku na dlhodobejší odber ruského plynu /potrubného cez Turecko alebo LNG/ a ak stým Brusel nebude súhlasiť, potom bojovať aspoň za úhradu penále pre Gazprom a za kompenzáciu zvýšených nákladov na LNG alebo na potrubný neruský plyn dopravovaný drahšou trasou.

Je tu samozrejme aj tretia možnosť – nerešpektovať zákaz E. To by potom v prevej fáze znamenalo odobratie eurofondov a následne i hlasovacích práv SR v EU. V druhej fáze by to značilo faktický /nie nutne aj fromálnoprávny/ koniec SR v EU.

-Fajn, ibaže náš koniec v EU by bol spojený s brutálnym uhoršením ratingu a výrazne drahšie finančné náklady na úhrady štátneho dlhu a refinancovanie chodu štátu. Znamenalo by to odchod /aspoň niektorých/ investorov, pokles odbytu našich fabrík. Dokonca by sme mohli čakať i také nepriateľské kroky Západu, ako sú sankcie či bojkot našich výrobkov, uzatvárania ďalších pôžičiek, penalizáciu á la Trump /500% clá ako trest za odber ruského plynu/ a množstvo nepekných agresívnych vecí, ktorých je neoimperiálny Západ schopný a ktorými je povestný.

Takže ako ďalej Slovensko ? Nuž určite nie tak, ako to navrhuje neoficiálna koalícia PS/OLaNO. Určite nie demagogickými útokmi na súčasnú vládu, ktorá v ňou nezavinenej situácii- lebo nezačala vojnu na Ukrajine, nevyzbrojuje RF a najmä NEMOHLA VOJNU NIJAKO PREDPOKLADAŤ, -robí čo môže. Určite nie tak, ako to robí opozícia,-keď miesto jednotného postupu voči Bruselu chce zvnútra štátu útočiť na vládu tou najhrubšou demagógiou. Určite nie tak, že sa vráža nôž do chrbta Slovenskej republike.

SR v minulosti realizovala postupnú diverzifikáciu zdrojov a trás na zabezpečenie plynu. Robí tak aj dnes. Robí tak aj vo veľmi špecifickej situácii, keď musí diverzifikovať od cenovo a logisticky výhodného ruského plynu . teda zo zóny akejsi energetickej pohody do zóny nepohody, – ku nevýhodným, drahším alternatívam. Teda keď musí opustiť plynovú pohodu v prospech plynového pekla.

Normálna diverzifikácia je logická vtedy, keď odberateľ hľadá lacnejšie príp, perspektívnejšie alternatívy k existujúcemu stavu. Nie vtedy, keď mu niekto jeho cenovo a transportne výhodné dodávky zvonku brutálne zničí a núti ho diverzifikovať smerom k horšiemu. Diverzifikuje sa od dobrého k lepšiemu, nie od dobrého k horšiemu.

Viem, že prečítať si zopár lacných demagogických táranín od opozičných „expertov“ je ľahšie ako si preštudovať odborné práce o plynovej problematike. Pre nepriateľov súčasnej vlády je to aj príjemnejšie.

Napriek tomu dúfam, že tieto riadky padnú na úrodnú pôdu aspoň i tých Slovákov, ktorí sú,-povedané slovami klasika- súci na slovo. Súci na triezve, damagógie a lží zbavené „slovo“.

Na slovo, ktoré triezvo hovorí o našich súčasných problémoch a o možnostiach ako ich úspešne vyriešiť.

Nájde sa pár stoviek Slovákov súcich na takéto slovo ? Alebo sa nájde skôr jedinec, ktorý problém, jeho riešenie a o.i. aj tieto riadky skryje pred zrakmi slovenskej verejnosti ?

PS: Pre tých, čo si prečítali pseudoblog akéhosi „nemesis“, ktorého výtvor tu svieti kým seriózny rozbor problematiky zmizol z očí verejnosti a ktorý vidí za všetkými problémami iba zlého Fica a zlého Křetínského /súčasného majiteľa rozhodujúceho podielu v SPP/ – ponúkam jednu maškrtku na záver.

Rozhodujúci podiel akcií v SPP získal za smiešne nízku cenu od DZURINDU v r.2002 nemecký RUHRGAS a francúzsky GAS DE FRANCE. Predsedom privatizačnej komisie, ktorá západným „investorom“ toto zlodejstvo priklepla bol IVAN MIKLOŠ.