denne menu

Dnešný denník Sme bombasticky oznamuje “ Aj voliči Smeru vidia u Fica po atentáte zmenu k horšiemu. Výkon premiéra Fica sa vraj aj podľa voličov Smeru zhoršil…atď., atď.

Keď si však článok v Sme prečítate pozornejšie, zistíte, že otázka prieskumnej agentúry NMS nebola zameraná ani tak na objektívne výkonové ukazovatele predsedu vlády SR ale skôr na to, čo atentát R.Ficovi spôsobil. Iba nenormálny človek by odpovedal, že atentát mal na R.Fica blahodarný vplyv. Nečudo preto, že 29,3% voličov Smeru v prieskume zhodnotilo dopad atentátu na R.Fica ako negatívny.

Ak si redaktor denníka Sme akýsi M. V. myslí, že atentáty majú na človeka pozitívny vplyv,- odporúčam mu, aby si na zlepšenie svojej kondície a svojej výkonnosti dal do brucha vystrieľať celý zásobník.

Manipulácia s výsledkami výskumu /inak absolútne neodborného, ale o to teraz nejde/ ako hrom. A tá „interpretácia“ výsledkov: 49 % respondentov odpovedalo, že atentát mal pozitívny alebo nemal žiadny vplyv na Ficov premiérsky výkon. 27,9% si myslí opak, – že atentát Ficov premiérsky výkon zhoršil. Redaktor Sme z toho usudzuje, že Ficovo vládnutie je po atentáte jedna veľká mínuska. No čo poviete – je takéto vysvetlenie výsledkov ich interpretáciou alebo DEZINTERPRETÁCIOU ? /Rečnícka otázka, odpoveď normálnych ľudí je jasná/.

Pre tých, čo sa v sociálnej psychológii a sociológii nevyznajú, pre lepšie pochopenie dodávam: ak ľudia hodnotia správanie sa človeka, ktorému sa stala istá zdravotná ujma výrazom „nemalo to žiaden vplyv“ , tak nejde o neutrálne ale o pozitívne zhodnotenie človekovho stavu. Aj lekári hodnotia poúrazové nezhoršovanie stavu a nezhoršenie výkonnosti ako pozitívum a nie negatívum. Adekvátna interpretácia teda je, že na Fica a jeho konanie po atentáte mal atentát buď pozitívny /7% respondentov/ alebo nemal žiaden vplyv /42% respondentov/.

Zhrňme si to po vojensky: 49% Slovákov si myslí, že na výkon premiérskej funkcie je R.Fico „schopný bez chyby“ a iba 27,9 % si myslí, že je nespôsobilý.

Celkom dobrý výsledok po tak ťažkom život človeka kriticky ohrozujúcom zranení, no nie ?

PS: Predmet výskumu považujem tak trochu za hyenistický. A tému článku považujem tak trochu za chrapúnstvo. To je už však iba môj osobný názor. Prečo ? Nuž lebo áno-verejnosť má poznať zdravotný stav ústavných činiteľov. No spôsob posudzovania tohto stavu by mala verejnosť – a teda aj novinári, čo sa v jej mene radi vyjadrujú, prenechať odborníkom. O poúrazovom zdravotnom stave človeka a dopadoch na jeho spôsobilosti sa v slušnej demokratickej spoločnosti nehlasuje.