denne menu

Naši novinári sú zvláštne tvory. Na jednej strane sa dopodrobna venujú každej bulvárnosti, na druhej prehliadajú témy, ktoré by mohli resp. mali verejnosť zaujímať. Selektujú podľa zásady „Na Slovensku všetko zlé, všetko zlé, všetko zlé“. Spomeňme aspoň tri najnovšie príklady.

Aféra s rentou pre pre Žilinku je príklad novinárskej zákernosti. Novinári sa vyžívajú v termíne „renta“, -hoci ide o druh „výsluhového dôchodku“. Výsluhový dôchodok majú napr. vojaci i policajti. Výsluhový dôchodok dostávajú ľudia po určitom počte rokov, odpracovaných v osobitne náročnom povolaní. Predpokladá sa, že takýto ľudia dlhodobo pracujú v stresujúcom prostredí v ktorom je zvýšené riziko poškodenia /telesného či duševného/ zdravia, nebezpečného prenasledovania alebo kde dokonca za profesné rozhodnutia hrozí i smrť.

Ak majú za stresujúce a nebezpečné povolanie nárok na výsluhový dôchodok policajti, pôsobiaci ako orgány činné v trestnom konaní /OČTK/, je logické, že by nárok výsluhový dôchodok mali mať aj osoby, ktoré OČTK riadia, kontrolujú zákonnosť postupov, nesú za ňu na verejnosti zodpovednosť a najmä – žalujú obžalovaných zo spáchania daných trestných činov. – Tie „osoby“ sú prokurátori. Oni nesú nielen zodpovednosť za zákonnosť vyšetrovania, oni sú pre obžalovaných a neskôr odsúdených symbolom ich potrestania. Oni sú neraz objektom ich hnevu a pomsty. Platí to pre všetkých prokurátorov, no najviac pre prokurátora stojaceho na vrchole pyramídy vyšetrovania – pre generálneho prokurátora.

Škoda, že sa verejnosti nepredkladajú počty prokurátorov, ktorí v dôsledku pracovného stresu spáchali samovraždu /posledný prípad je z B.Bystrice/, či počty prokurátorov, ktorí boli fyzicky napadnutí či dokonca zomreli za záhadných okolností. /Poznám jeden taký prípad, ktorý sa stal v jednom okresnom meste na Južnom Slovensku/. A ak sme už spomenuli GP Žilinku, aj on sa už stal objektom pomsty a pokusov o atentát. Novinári na fakt, že Žilinka bol terčom pre vrahov /údajne/ z okruhu A.Zsuzsovej a spol. akosi dnes zabudli. Píšu o všeličom zo Žilinkovej profesionálnej činnosti, píšu dokonca o jeho politických väzbách a súkromí – iba o pláne na jeho zavraždenie nedajú ani riadok. -Nuž, „zabudli“…

Druhý príklad novinárskej perfídnosti. Dnes sa v médiách prezentuje fotografia vily na Gorazdovej ulici, ktorú novinári označujú ako „vilu pre Rašiho“, dokonca ako „Rašiho vilu“. Je to poriadna novinárska zákernosť, brnkajúcu na závistlivosť a ostatné spodné pudy ľudových más. Pritom však po prvé, nejde o Rašiho vilu a ani o vilu pre osobu pána Rašiho. Ide o služobný objekt vo vlastníctve štátu. Pozemok pre vilu pred asi 30 rokmi kúpil a od základov postavil úrad služieb diplomatického zboru ako rezidenciu japonského veľvyslanca. Nech sa pán Šimečka /momentálne taký zaujatý touto vilou/ popýta svojej kamošky Radičovej aké tam sú interiéry. Ak sa mu splní sen o predčasných voľbách a jeho PS v nich uspeje, možno tam bude ako nový predseda NRSR bývať on sám.

Jednoducho povedané, „Rašiho vila“ na Gorazdovej, nie je Rašiho a nie je ani iba pre Rašiho. Je to služobné ubytovanie pre kohokoľvek, kto bude v SR zastávať druhú najvyššiu ústavnú funkciu.

No a naostatok ešte jeden príklad novinárskej férovosti a smelosti. V súvislosti s epidémiou slintačky naši „féroví“ novinári hania slovenské orgány a členov vlády SR za ich údajne neskorý a neprofesionálny postup pri prevencii a odstraňovaní tejto choroby. Ako príklad správneho úradného postupu uvádzajú postup v Poľsku, Rakúsku ale najmä a predovšetkým v Česku. Nuž v Česku naozaj konali a konajú inak ako u nás v SR. Prijali opatrenia, ktoré sú do značnej miery predčasné, ktoré sú voči SR až také tvrdé, že prekračujú normy EU. V čom ? No napríklad v tom, že obmedzujú prechod cez hranice a zakazujú akýkoľvek dovoz a tranzit zvierat a mäsa zo SR – aj takých, ktoré pochádzajú z lokalít stovky kilometrov vzdialených od ohnísk nákazy. To je ale v rozpore s normou o voľnom pohybe tovaru, služieb a ľudí v rámci EU.

„Naši“ novinári sa predháňajú vo vychvaľovaní de facto proti-slovenských opatrení zo strany českej vlády. Vzniká dojem, akoby sa „naši“ novinári z /českého, poľského, rakúskeho…/ ubližovania Slovensku škodoradostne tešili.

Na druhej strane tí istí novinári sú hluchí a slepí k obrovským ekologickým škodám, ktoré Slovensku spôsobila havária vlaku s benzénom na Morave. Do okolia rieky Bečva, najväčšieho ľavostranného prítoku Moravy /pár desiatok km od SR/ sa tu dostalo možno až 200 ton vysoko toxického benzénu. Posledné odborné sondy ukazujú, že benzén už prenikol do podzemných vôd, do vodných nádrží a do studní. Benzén bezpochyby prenikne /či už prenikol/ buď z Bečvy alebo prostredníctvom prúdov podzemnej vody aj do Moravy.

Zdroj znečistenia, spôsobujúci o.i. leukémiu je od Slovenska vzdialený cca 40 km, no prostredníctvom Moravy a následne Dunaja sa benzén bezpochyby dostane i na Slovensko. Možno sa dostane aj do zdrojov pitnej vody neďaleko Karlovej Vsi. Nota bene, do zdrojov pitnej vody pre Bratislavu.

Téma znečistenia Bečvy, Moravy a možno aj Dunaja je pre bulvár, zaoberajúci sa o.i. katastrofickými scenármi priam na mieru ušitá. Investigatívnym novinárom sa priam núka, aby navštívili BVS a pýtali sa odborníkov, aké je to aktuálne s kvalitou bratislavskej pitnej vody. Investigatívcom s ostrým perom sa priam núka, aby sa príslušných ministerských úradníkov spýtali, čo vo väzbe na ekologickú katastrofu voči príslušným orgánom ČR urobili. A ak by sa čosi podobné stalo na Slovensku, niekde na rieke, tečúcej zo SR do ČR, boli by české noviny zaplavené viac či menej objektívnou a viac či menej férovou českou kritikou voči SR.

Na Slovensku sa však nič nedeje. Ku nedostatkom a „prúserom“ susedov /napr. aj Rakúšanov, devastujúcich veternými elektrárňami vtáčiu populáciu na našej hranici/ sú „naši“ novinári nežní a chápajúci. Voči nehodám v SR sú ale hyperkritickí a ostrí ako britva.

Slováci vo všeobecnosti trpia nadmernou národnou sebakritikou, trpia akýmsi národným masochizmom, sebapošpiňovaním. Zdá sa, že tieto neduhy sú u slovenských novinárov ešte viac rozvinuté ako v bežnej populácii. Akoby boli výsledkom špeciálnej selekcie vedenia redakcií a majiteľov médií už pri prijímaní novinárov do zamestnania. Nuž ktohovie, či to naozaj nie je pravda.