denne menu

Neuveriteľné koľko masochizmu dokáže v sebaočierňovacej duši Slováka vyvolať udalosť ako olympiáda. Prvoplánové myslenie drvivej väčšiny Slovákov dokáže porovnať výsledky slovenských športovcov buď cez zhadzujúce články v novinách, alebo cez absolútny počet medailí alebo nanajvýš cez prepočet medailí per capita. V oboch prípadoch sa SR nemá čím chváliť, to je pravda.

Ibaže základom férového porovnania je niečo iné. Je to počet medailí na JEDNÉHO NÁŠHO OLYMPIONIKA. Ani tu sa nemáme čím hrdiť. Na LOH išlo 28 slovenských olympionikov – lebo len oni splnili limity a štát sa iba na nich na základe ich výsledkov rozhodol dať peniaze. Olympionici SR dosiahli v Paríži úspešnosť 3,57%. Pre porovnanie Česi poslali do Paríža 112 olympionikov a z nich im prinieslo 5 medailí čo je 4,46% športovcov. Efektivita podpory olympionikov bola teda v SR a ČR takmer navlas rovnaká. Rozdiel bol v tom, že Česi do Paríža poslali aj priemerných súťažiacich, kým Slováci iba tých, kde bol šanca na úspech najväčšia. To Maďari -to je iná káva: 178 olympionikov prinieslo 19 medailí. Teda 10,67%. Nové ministerstvo športu SR sa má ísť kam učiť.

Do budúcnosti odporúčam pokračovať v tomto úspornom móde. Na olympiády treba posielať len takých, čo majú na to byť /pri troche šťastia/ úspešní. Pretekanie sa v počte účastníkov -outsiderov by skromné a šporovlivé Slovensko malo nechať na krajiny s veľkohubejšou štátnou propagáciou. Usporené peniaze potom treba radšej venovať práci s mládežou a rozvoju športovej infraštruktúry.