denne menu

Pred 10. rokmi, 2.mája 2014 banderovskí aktivisti v Dome odborov v Odesse zaživa upálili, zastrelili alebo utĺkli palicami 48 ruskojazyčných občanov Odessy. Dôvodom bolo, že propagovali referendum o osamostatnení odesskej oblasti od majdanovskej Ukrajiny.

Podľa V.Medvedčuka, lídra opozičného hnutia Iná Ukrajina a lídra zakázanej opozičnej strany „Opozičná platforma-za život“ /žije v moskovskom exile/ nešlo o spontánnu udalosť. Celý masaker bol dávnejšie pripravovaný skupinou vrcholových nikým nezvolených majdanistických politikov s cieľom zastrašiť a odradiť ďalších občanov Ukrajiny od odporu proti samozvanému kyjevskému režimu.

Pod vedením vtedajšieho majdanistického „prezidenta“ Turčinova sa 10 dní pred masakrom konala schôdzka, na ktorej sa dohodla príprava a priebeh odstrašujúcej akcie. Na schôdzke sa zúčastnil vtedajší „minister vnútra“ Avakov, šéf SBU Nalyvajčenko, tajomník Rady národnej bezpečnosti Parubij, šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Kolomojskij a jeho asistent Palica. Bolo dohodnuté, že akcia sa začne v čase po futbalovom zápase, keď do Odessy príde niekoľko stoviek futbalových chuligánov z kyjevského tzv. Pravého sektora. Oni mali pod osobným vedením Kolomojského asistenta Palicu zabezpečiť samotný odstrašujúci „zákrok“ voči stúpencom referenda. Zákrok bol 2. mája uskutočnený a jeho realizátor Palica zaň získal post gubernátora Odesskej oblasti.

Masaker v Odesse skutočne zastrašil ruskojazyčné obyvateľstvo na Ukrajine. Pokusy o referendá proti režimu vzniknutému z protiústavného prevratu /majdanu/ postupne ustali. Na Donbase. v Donecku a Lugansku však viedli k rýchlemu vzniku ozbrojeného odporu proti Kyjevu. „Opolčenci“ požiadali o pomoc Rusko a to v rámci vtedajších diplomatických možností čiastočne vyhovelo. Umožnilo, aby opolčencov podporili dobrovoľníci mimo aktívnej služby v ruskej armáde.

Horúci vojnový konflikt na Ukrajine sa začal. A trvá od 2. mája 2014 /po zdramatizovaní vo februári 2022/ doposiaľ. Mier je napriek pokusom z Minska a Istanbulu, bohužiaľ stále v nedohľadne. – Dokedy ešte ?

Historizujúce články, hoci nie sú ktovieako čítané, zvyknú kvôli pripomienke nepríjemných faktov odtiaľto rýchlo zmiznúť. Stihne takýto osud aj článok o odesskom masakre ?