Veľmi stručne povedané, naši politickí „misionári“ dosiahli na stretnutí NATO v USA, čo chceli.
1/ Podieľali sa na zablokovaní pozvánky UA do NATO; UA dostala iba hmlisté ubezpečnie, že je na ceste. Žiaden termín a žiadna pozvánka sa nekonali.
2/ Vo vyjadrení k členstvu UA v NATO je explicitne napísané, že s členstvom UA v NATO musia súhlasiť všetci členovia NATO; samotné zvažovanie členstva bude iba po splnení určitých nemenných podmienok /napr. UA musí mať mierové vzťahy so susedmi vrátane Ruska/.
3/ UA nedostane vyššiu finančnú pomoc, než bolo pôvodne sľúbených 40 mld eur. SR presadila, aby do sumy, ktorú z toho zaplatí SR boli zahrnuté aj naše slovenské vojenské výdavky spojené s budovaním vojenskej infraštruktúry na území SR.
4/ Členovia slovenskej misie v USA v zhode s postojom premiéra Fica vyhlásili, že SR je v súčasnosti rázne proti členstvu UA v NATO. Predsedovia vládnych strán Smer a SNS vyhlásili, že za členstvo UA v NATO v parlamente nezahlasujú. Členstvo UA v NATO je červená čiara a je to iba spôsob ako rozpútať 3.sv. vojnu.
Slovenskej misii sa nepodarila iba jedna vec: získať prísľub na urýchlené pridelenie PVO z kapacít NATO. Tu naši predstavitelia priamo kritizovali NATO za to, že uprednostňuje nečlenský štát NATO – Ukrajinu, pred členským štátom NATO teda Slovenskom. Ako povedal Blanár, podľa základných princípov NATO, by mala SR dostať prednosť v PVO, F-16 a i. zbrojnej technike, ktorú sme ako jediný z NATO úplne a bezodplatne dali Ukrajine. Sľuby, že nám to NATO obratom vykompenzuje, sa ukázali ako falošné…
Toto sú 5 základné rezultáty z misie členov slovenskej vlády a prezidenta na rokovaní NATO v USA. To, ako svoje stanoviská prezident či ministri okrášľujú, je iba vec diplomatického jazyka. Pre proti-slovenských novinárov môžu jednotlivé výrazy – vytrhnuté z kontextu, znieť ľúbivo. No ľúbivosť v nich je iba návnada pre naivných. Podstatou je, že SR v USA prehovorila jazykom suverénneho člena medzinárodného spoločenstva. Konečne.