Upozornil ma na to môj učiteľ, t.č. už na dôchodku. Starý pán kvôli duševnej gymnastike sleduje rád rôzne vedomostné súťaže. Pre dospelých ba dokonca aj pre mládež. Keď sme naposledy boli spolu, reč prišla aj na túto jeho záľubu. Debata sa otočila na vedomostnú úroveň súťažiacich No a vtedy pán učiteľ zalomil rukami, Vraj je šokujúce, ako málo ľudia po 40-ke /teda ľudia odchovaní už „slobodnými a demokratickými školami“/ vedia o svojej domovine, o slovenskom jazyku, o dejinách a geografii Slovenska, – jednoducho ako málo vedia o SLOVENSKU.
Nečudo, že kvízy vyhrávajú ľudia v strednom a staršom veku – samozrejme česť výnimkám /najmä tým z Tekova/. Súťažiaci z tejto vekovej kategórie bijú svojich mladších súperov ako žito. A to aj vtedy, keď sú mladí povolaním IT-čkári či právnici s kadejakými zahraničnými kurzami a ich starší súperi sú iba „obyčajnými“ šoférmi, elektrikármi, či učiteľmi na dôchodku.
Dramaturgia kvízov si je poznatkovej prevahy starších nad mladšími súťažiacimi vedomá a tak sa to snaží zmierniť výberom otázok, zameraných na nové oblasti poznania, na novšie výdobytky vedy, techniky, životného štýlu a pod. To by podľa môjho učiteľa bolo v poriadku, veď svet sa vyvíja a vo výbave úspešného človeka-aj dôchodcu, – by malo byť nielen zvládnutie kadejakých starožitností ale aj noviniek, s ktorými je dôchodca konfrontovaný. Horšie však je, ak významnú /dakedy až tretinovú / položku zaberajú v kvíze anglo-americké resp. západoeurópske reálie. V oblasti vedy a techniky tvoria dokonca vraj až tri štvrtiny otázok. Čert to ber, -nech, veď Západ je vo vede a technike dobrý. No priam absurdne vyznievajú témy ako „literatúra“, za ktorými je takmer výlučne anglosaská /dokonca detská anglosaská/ literatúra alebo témy „hudobné skupiny“, za ktorými sú kadejaké rockové skupiny z USA a UK a krkolomné názvy ich skladieb spred 10 -20 rokov…Akoby na Východe, osobitne na Slovensku žiadna literatúra a hudba nebola…
Môj starý učiteľ sa však nesťažoval iba na kvízmajstrov a ich otázkový mix. Najviac ho hnevalo a hnevá to, že keď už „do pľacu“ príde nejaká otázka o Slovensku a Slovákoch, odpovede súťažiacich do 40 rokov sú priam katastrofálne. Mladí právnici, bankári, IT-čkári s dvoma univerzitami tu vedia menej než 60-roční šoféri, skladníci či remeselníci. O štúrovcoch, o Murgašovi, o Pribylincovi vedia viac ako samoľúbi správcovia informačných sieti, projektoví manažéri a pod. Vysvetlenie ? Socialistická škola kontra moderná „kapitalistická“ škola. Poznatky v hlave kontra selektované informácie zo smartfónovej americkej wikipédie.
Starý pán mi tu spomenul pár až kurióznych prípadov neznalosti v hlavách generácie, ktorá je /ohádzaná kadejakými cudzokrajnými titulmi/ v najlepších rokoch svojej intelektovej kondície. Nuž teda viete, že podľa našich euroatlanticky rozhľadených ťažkých intelektuálov:
Toto sú defekty, aké sa dajú nájsť v poznatkoch u našej mladšej generácie dospelých. Čo potom bude v hlavách tých najmladších si ťažko aj predstaviť. Prečo ? Nuž napríklad preto, že podľa odpovedí v jednom kvíze pre nich málokto z detí vie, čo znamená fráza „jedna noha tu a druhá tam“. Mladí géniovia, ovládajúci všetky internetové skratky a všetky podrobnosti o Harry Potterovi a Pánovi prsteňov to jednoducho nevedeli. Zato však vedeli všetko E.Muskovi a vedeli aj to, akým citoslovcom vyjadrujú Angličania slovenské „psst!“.
Starý učiteľ si pri mne takto a podobne trochu uľavil. A potom sa rozlúčil a opierajúc sa o svoju paličku-pomocníčku, pobral ďalej. V ústrety novým sklamaniam a novým frfotačkám.